Bol to šok a všetko sa to zomlelo strašne rýchlo. A do toho do životov vhupol aj Covid 19, karanténa, ochromená krajina. V jednej prešovskej famílii je ale koronavírus na druhom mieste.
„Celé je to také poprepletané, ja s deťmi nosím vonku rúško, Lukáš má respirátor FFP3. Hygienu a sterilitu sme ešte zvýšili, no poviem to na rovinu – čo by som dala za to, chrániť sa len pred covidom,“ utrápene povie 36-ročná Majka, manželka statočného, o dva roky staršieho Lukáša.
Majú spolu osemročnú Timejku, Lukáš má z prvého vzťahu syna Lukáša a Maja zas 17-ročného Erika. Pred štyrmi rokmi Lukymu diagnostikovali nádor na mozgu. 5x4 cm. Prišlo to ako blesk z jasného neba, urgent zákrokov mal niekoľko, prešli si peklom, lekári dávali mladému chlapovi pár týždňov života. Zázraky sa asi dejú, to priznali aj v nemocnici, keď nechápali ako Lukáš doslova vstával z mŕtvych. Trvalo to dlho, ale Lukáš zabojoval. Následky ostali, nádor sa nepodarilo odstrániť celý, no ostal ohraničený. Rodina si vydýchla. S vervou sa pustili do rehabilitácií, začali si opatrne plánovať budúcnosť. Luky bol paralyzovaný na polku tela, nevedel rozprávať, bol stopercentne odkázaný na druhých. Dnes? Vozík používa iba po vonku, doma sa presunie kam treba po svojich. Kostrabatejšie, ale sám! Aj reč sa výrazne obnovila, aj sa sám naje, ale hlavne „je tu s nami, to je obrovský dar.“ Majka je s ním na opatrovateľskom, ale podarilo sa jej aj zamestnať, tak ako to dovoľuje zákon. „Bez tých pár eur, ktoré zarobím, by sme totiž nevyžili, po zaplatení šekov a úverov nám ostane 150 eur na živobytie. Žiadna sláva.“
Pokračovanie >>>
|
