Tak veľmi sa tešili. Bol máj 2020. „Doslova sme skákali od radosti, splnil sa
nám sen,“ hovorí Kristína. No v očiach sa jej namiesto iskričiek šťastia
hromadia slzy. Neubehol ani rok a všetko je inak. Hrozivo inak.
Vychutnávali si život. Boli ako jedno telo-jedna duša. Tešili sa z dvoch
zdravých synov, Samko má šesť, Miško tento mesiac štyri. Potulovali sa síce po
prenájmoch, vystriedali ich sedem, ale láska sa v tejto rodine dala naozaj
krájať. „Jožko bol mojím osudovým chlapom, viem to.“
Vlani v máji im konečne schváli úver a kúpili si starší dom. Svoju vlastnú
strechu nad hlavou! Dom, pri ktorom by mnohí ani pohľadom nezavadili, bol pre
mladú rodinu najkrajším na svete. „Bol náš, mali sme svoje hniezdočko! Manžel
Jožko bol zručný, roboty sa nebál a okamžite sa pustil do prerábky zničeného
baráku. Zasadili aj stromy, najmä jablone a podarilo sa im splodiť po dvoch
synoch aj vytúženú dcérku. Narodí sa v polke mája. „Bude to Vanda,“ skloní mladá
žena hlavu a so smutným povzdychom si hladká rastúce bruško. „Všetko malo byť
úplne inak..,“ a slzy sa jej už kotúľajú po líchach.
Pokračovanie >>>
|
