Konečne ľúbené 

„Deti boli vždy naša priorita,“ hovorí Mária a spomína si na moment neopísateľného šťastia, keď jej zavolali, že sa narodil chlapček, ktorého sa matka zriekla, tak nech sa idú na malého pozrieť. „Bože, ani na sekundu sme nemali dôvod váhať, Damiánka máme od šiestich týždňov. Stala som sa mamou a Tomáš otcom. Boli sme naozajstná rodina.“

Všetko bolo idylické, hoci Damiho museli po pôrode kriesiť, hoci matka bola závislá, verili, že svojou tisíc percentnou láskou a opaterou z neho vyrastie múdry a šikovný chlapček.

Ani jedno zdravé: Po čase si povedali, že by Damiánkovi prospel súrodenec. „Čakateľov na adopciu bolo mnoho, za najrýchlejšiu cestu ako prísť k dieťaťu nám odporučili pestúnstvo. A v krátkom čase sme dostali zoznam fotiek detí vhodných na pestúnstvo. Čudný pocit – listovať a vyberať,“ povie Mária a Tomáš dodá: „Bol som už na odchode, keď žena na mňa zakričala, nech sa vrátim, že našla pre nás dcérky.“ Áno, nie jedno dieťa, ale hneď dve. Pred dvoma rokmi pribudli do rodiny sestričky Saška a Simonka. Na prvý pohľad sa do nich zamilovali. Až následne im oznámili, že malé slečny sú sestrami mŕtvej Lucky. Dievčatka, ktoré zomrelo najkrutejšou smrťou. Zabil ju nevlastný otec (pred zrakmi Luckinej matky) a dva roky jej mŕtve telíčko schovávali v zadebnenej izbe v hlavnom meste. Veď papierovo dieťa žilo, chodili im aspoň prídavky... Nebudeme rozoberať tento najohavnejší trestný čin, nie je na to priestor. Hlavní aktéri – matka s druhom sedia v base, v čase zatýkania však ona bola tehotná so Simonkou – porodila ju vo väzenskej nemocnici. Staršia Saška mala pol roka, keď Lucku zabili. A pamätala si smrad v byte... Hrôza, des.

Mária s Tomášom dostali sestričky z profesionálnej rodiny, „fakt, ako fungovali v profi rodine už nechcem komentovať, dôkazy sa ťažko poskytujú, boli sme aj v relácii V siedmom nebi, kde kvôli našim výpovediam aj výpovediam detí, mali veľké právne problémy. V každom prípade si ale stojím za tým, že Saška aj Simonka si od začiatku vyžadovali špeciálny prístup – ony, tak ako každé dieťa, nemôže za svoje správanie. A trestať ich je to posledné, čo v rannom detstve potrebovali... Dievčatá mali byť lepšie zdiagnostikované.“

Poďme ale k sestričkám. Dnes je Saška prváčkou na základnej škole, Simonka bude mať čoskoro päť. Sú neposedné, živé, „ale aj zvláštne. Psychológ nám ako prvé od začiatku zdôrazňoval, že trestať ich nemá význam. Najmä u staršej Sašky sa postupne začali objavovať agresívne sklony, mnohé veci robí naschvál, dať jej po zadku by bolo pre ňu odmenou. Ja neviem, ako fungovala s matkou a otčimom, ako často ju bili, je však jasné, že, poviem to tak ako to je, niečo nie dobré, v nej drieme,“ smutne konštatuje trojnásobná mama Mária. Sašenka dokáže veľmi vystrašiť Damiánka a Simonku, „deti mali nepokojné noci, chvíľu trvalo, kým sme prišli na to, že ich Saška desí príšerami a policajtami, ktorí si ich prídu zobrať. Simonku bila, museli sme ich oddeliť, nemôžu byť v spoločnej izbe. Od nástupu do školy vystúpil ďalší „čudný“ problém – Saška berie veci, vymýšľa si, klame... „Zatiaľ sú to akože drobnosti, spolužiakom vezme desiatu, pero, z domu sa stratilo pár mincí..., sme už ostražitejší a modlíme sa, že s pomocou psychológa nájdeme cestu ako Saške pomôcť. Čo ti poviem – do obchodu so Saškou nemôžem ísť...“

Saška je pritom z troch detí papierovo najzdravšia. Najskôr to totiž vyzeralo hrôzostrašne so Simonkou. Po vyše roku pobytu u Márii a Tomáša, po mnohých vyšetreniach to dostali aj čierne na bielom – Simi má FAS – fetálny alkoholický syndróm. „Dôsledok pitia alkoholu počas tehotenstva, na sekundu sa nám zrútil svet, Simonka bude mentálne zaostávať, prejavom tohto syndrómu je aj mentálne postihnutie, problémy s pozornosťou a spracovávaním informácií, zvýšená nervozita, rýchla zmena nálad, ťažkosti s rozpoznávaním následkov svojich činov..., jednoducho, veľká pravdepodobnosť k agresívnym formám správania.“ Simonku čaká špeciálna škola, rodičia sa snažia dodržiavať rady psychológa, psychiatra, ale „nikto nám veľa optimizmu nevie vliať,“ hovorí Tomáš, ktorý obdivuje svoju manželku – je s deťmi častejšie, pretože on robí na smeny a aspoň v práci funguje chvíľu v inom svete. Mária je však doma. Zatiaľ na predĺženej materskej, „deti potrebujú sústavný dozor, neverím, že aj zo mňa bude jedného dňa normálna pracujúca mama.“

Najnovšie ich ale šokli výsledky ich prvého dieťaťa – aj u Damiánka sa potvrdili Máriine predtuchy – ťažšie a nestabilne chodí, jemná motorika zlá, rozpráva nezrozumiteľne, nevie sa adaptovať v škôlke – to si mysleli, že práve deti v škôlke ho nakopnú. „Od septembra chodíme po vyšetreniach a je to tu: zatiaľ sa sleduje istá forma autizmu, Damián je, podľa lekárov, na hranici mentálnej spôsobilosti, aj jemu odporúčajú špeciálnu školu, urgentne však potrebuje odborné rehabilitácie na zlepšenie jemnej motoriky, ale aj chôdze. Finančne je to nad naše možnosti.“

Na záver ťažká otázka pre mamu troch deti: Je šťastná? „Ale áno som, teda sme. Ľúbime naše deti najviac, je to síce iný život ako má väčšina rodín, ale bojujeme, nevzdávame sa a neprestaneme ľúbiť. To predsa ani nejde!“, bez zaváhania krásne odpovie Mária.