Nespadá do tabuliek 

Mysleli si, že horšie ako leukémia ich už nemôže stretnúť. Strach o život vlastného dieťaťa, aj keď dospelého, je tým najhorším pocitom, ktorý môže rodič zažiť. Päťdesiatnikom Tiborovi s manželkou Mirkou choroba ich dcéry od základov prekopala život...

Boj o život: Opakujú si nanovo rodičovstvo. Predovšetkým na ich pleciach je starostlivosť a výchova desaťročnej vnučky Melánie a šesťročnej škôlkárky Sárky. “Nebolo nad čím váhať, ich mama Veronika začala boj o holý život, bolo úplne logické, že sme k dievčatám nastúpili my,” hovorí Tibor.

Prostredná z ich dospelých dcér, Veronika, sa pred troma rokmi začala sťažovať na bolesť ďasien, zobrali jej krv a keďže leukocyty a trombocyty boli na hrane, trebalo odbery zopakovať. Medzitým ale všetko nabralo veľmi rýchly spád, Veroniku bolelo brucho, objavili sa modriny, nemala žiadnu zrážanlivosť krvi, o štvrtej ráno ju brala v kolabujúcom stave sanitka. Do nemocnice prišli o päť minút dvanásť, diagnóza bola zdrvujúca: akútna leukémia. Okamžite vhupla do kolotoča chemoterapií, vysilenej Veronike ale nezabrala - šanca bola už len v transplantácii kostnej drene. Tú podstúpila v petržalskej nemocnici v decembri 2014. Veronika zabojovala, kostná dreň sa ujala a logicky si každý začal splietať už len krajšiu a šťastnejšiu budúcnosť. Ibaže nastali vedľajšie komplikácie. Mladá žena často zvracala, nejedla, odchádzala doslova zo dňa na deň. “Najhoršie je, že my sme v tom čase, keď začala rapídne chudnúť a chradnúť, nemohli byť pri nej, v nemocnici pre chrípkovú epidémiu zakázali návštevy, nik mi ale nevezme pocit, že mali urobiť výnimku. O to viac, keď napokon aj lekári usúdili, že nič nezaberá a ak má niečo Veroniku naštartovať, tak snáď už len rodina. Naozaj som bola v šoku, keď som uvidela svoju dcéru. Áno, prešla si peklom, onkologické ochorenie poznačí každého pacienta, ale to, čo sa dialo s Veronikou bolo veľmi zvláštne. V papieroch sa objavila diagnóza Wernického encefalopatia, zjednodušene ide o ochorenie mozgu z nedostatku vitamínu B1. Prejavuje sa tým, čo na Veronike vidno: podvýživa, zmätenosť, tras, svalová atrofia, porucha reči, problémy s chôdzou, dvojité videnie. Veronika mala pred ochorením 60 kíl, po transplantácii vychudla na 32..., nechodila, nejedla, nerozprávala, chvíľu bola v kóme, celé zle. Domov sme si priviezli veľké bábätko, “ zadržuje slzy statočná mama Mirka, ktorá prestala chodiť do práce a nastúpila ako opatrovateľka vlastnej dcéry. S mizerným platovým ohodnotením.

Tri deti: S manželom Tiborom predali svoj dvojizbový byt a nasťahovali sa do sociálneho trojizbáku, v ktorom žila Veronika. Sárinka s Melánkou majú spoločnú izbu, v spálni spí Veronika s mamou a oco Tibor je väčšinou na gauči v obývačke. Rodinné prostredie Veronike pomáha, podarilo sa obnoviť reč, hoci je stále komplikovaná, pár kíl mama dvoch detí nabrala, už môže vážiť okolo 38-40 kilogramov. Ale prejsť po vlastných je stále veľkou utópiou, krehké telo mladej Veroniky je vyčerpané, viackrát za deň je na kyslíku..., z kortikoidov jej vyskočila aj cukrovka. Kuchyňa je plná liekov a výživových doplnkov. Sú dni lepšie a horšie, jediné čo ale môže Veroniku postaviť na nohy sú rehabilitácie. Paradoxne však má nárok len na 10 rehabilitácií za polrok, teda 20 za rok. A to má mesiac tridsať dní... Na intenzívnu liečbu v Kováčovej nemá nárok, pretože ju nevedia zaradiť do žiadnej tabuľky!!! Lebo z onkologického hľadiska je na tom relatívne dobre a diagnóza, pre ktorú ostala imobilna nespadá do žiadnej poisťováckej kolónky. Potrebuje toto vôbec komentár? Na to, aby si to rodina zaplatila Kováčovú sama, jednoducho nemajú peniaze. Zúfalstvo a bezmocnosť. “Viete, vyzerá to tak, že rakovinu dcéra nateraz porazila, ale tešiť sa nemôžme. Upadá do depresií, sama vidí a cíti, že nič nedokáže, že nemôže ísť deťmi na ihrisko, neuloží ich do postele, nepripraví im raňajky, nepíše so staršou úlohy, nevládze sa s nimi hrať,” vymenúva mama Mirka a Veronike tečú slzy po tvári. Tak veľmi by chcela! Je ťažké prizerať sa, ako sa jej dva poklady už naučili ísť so všetkým najskôr za babkou. Maminku ale ľúbia najviac na svete, svoje si malé princezné odtrpeli, najmä, keď mamička nebola doma, boli plače, obrovský smútok a nekonečné otázky, kde je mama, prečo tu nie je.

Hoci Veronike dva vzťahy nevyšli, šťastie na rodinu má veľkú a ona to vie. Verí, že jedného dňa všetko vráti predovšetkým svojim rodičom.