Vykradnuté Vianoce 

Vlastnú strechu nad hlavou deťom zabezpečiť nedokáže, z prenájmu do prenájmu sa sympatická trojica sťahovala už päťkrát. Donedávna bola Paťa presvedčená, že posledný byt bude nadlho ich domovom, po 2 rokoch však nečakane museli zbaliť svoje veci a momentálne ich prichýlili známi. „Bol to prízemný byt, to jediné mi prekážalo a asi aj vďaka tomu sme zas na bode nula, respektíve až v suteréne. Nedávno ich vykradli. „Nie som bohatá, ale chýba všetko, čo nám vzali. Notebook, synovi playstation, dcére tablet a čo je najhoršie aj hotovosť. Pre mňa závratnú sumu, ktorú som získala z jednej nadácie na Miškove terapie. Tisíc štyristo eur som mala schovaných v knižnici, chcela som ich na druhý deň odniesť kamarátovi do jeho trezoru . Do banky som ich nemohla dať, exekútor by ich stiahol.“

Zlodeji vošli cez okno, rodina, chvalabohu, doma nebola a „ďalším šťastím bolo, že som prišla do bytu sama. Bez detí. Miško by skolaboval. Keď som im to následne totiž povedala, obaja prepadli tak neuveriteľnému strachu a zúfalému plaču, že sa nedali utíšiť. Miška som musela okamžite napojiť na kyslík, lapal do dychu. Obaja ma objímali a prosili, že do toho bytu sa už nesmieme vrátiť. Takže teraz žijeme v provizóriu, hľadám nový prenájom, ale šanca na akýkoľvek depozit je u mňa nulová. Pretože vo vykradnutom byte som majiteľke musela nechať aj mesačnú zálohu, nakoľko sme, podľa zmluvy, byt opustili mesiac pred skončením zmluvy. Navyše odo mňa majiteľka žiadala kúpiť farbu na steny a novú sieťku na okno, keďže zlodeji ju zničili. Ďalších 60 eur som tak minula. Pre niekoho drobnosť, pre mňa veľký peniaz.“

Rozvedená Paťa je na opatrovateľskom s Miškom, chlapček má niekoľko diagnóz, prekonal Kawasakiho syndróm, má centrálne spánkové apnoe, epilepsiu, poruchu dýchania neznámeho pôvodu a najnovšie aj vážne podozrenie na autizmus. O to väčší je hyenizmus zlodejov – vykrádali byt, pričom im do očí musel udrieť kyslíkový koncentrátor pri detskej posteli, po stenách milión fotiek, na ktorých má Miško v nošteku hadičky. „Samozrejme, že som si vydýchla, že kyslík neukradli, ten by som naozaj synovi kúpiť nedokázala.“

Paťa je mamou na dvesto percent. Zákon jej dovoľuje popri opatrovateľskom čiastočne pracovať, žiadnej roboty sa neštíti, teraz pracuje v mäsiarstve, „lepím služby ako sa dá, pretože pre pandémiu deti nechodia do školy, Miško je prváčik, musím sa s ním učiť. Sašenka je už samostatná jednotka, školu bravúrne zvláda.“ Počas prvej vlny bola dva mesiace bez práce, obchod bol zavretý, o to viac preto Paťa po nociach šila, aby do rodinného rozpočtu nejaké euro pribudlo. A robí to dodnes, najnovšie k detským tepláčikom, tričkám či bábätkovským dekám pribudla výroba vianočných ozdôb. „Som vďačná každému, kto si u mňa niečo objedná. Najnovšie musím našetriť na baterky na kyslíkový koncentrátor. Poisťovňa ich neprepláca, napriek ZŤP stavu Miška. A stoja 270 eur. Do toho sme stratili nabíjačku na kyslík do auta, tú sa už ani neodvažujem zháňať, a tak vždy, keď niekam ideme, hľadám miesta, kde nám dovolia dať kábel do zástrčky, aby sme dobili kyslík.“

Ukradnutá 1400 eurová suma ale bola na Miškove rehabilitácie, hippoterapiu a cvičenie metódou Bobath v špeciálnom centre. Miško totiž pre nedostatočne okysličený mozog hocikedy znenazdajky spadne, je v sekunde unavený, má zmeny nálad. „Terapie potrebuje ako soľ.“

Vianoce? Paťa o nich nebásni, tie tohtoročné budú tak trochu pošramotené. „Neviem v akom byte budeme, darčeky pre moje poklady budú veľmi veľmi skromné, už ich na to pripravujem. Saška to chápe, na svoj vek je neuveriteľne rozumná, dáva pozor na svojho bračeka. Je mojou veľkou pomocníčkou.“ Pritom ani malá baletka, ktorá sníva, že raz bude slávnou primabalerínou, to nemá najjednoduchšie. Nedávno jej zistili histamínovú a laktózovú intoleranciu, musí dodržiavať prísnu diétu, navyše teraz si nahmatala „čudnú hrčku“ na hrudníku, čaká ju kolotoč vyšetrení. „Nám nie je dopriaty bezstarostný život asi,“ trpko sa pousmeje mladá mama, ktorá je vďačná za akúkoľvek pomoc. Nie pre ňu, pre jej deti.