Dva v jednom 

Mala dve hodiny na to, aby uchránila deti pred detským domovom. Telefonát zo sociálky si pamätá dodnes... Babka Eva si svoje sny o vyložených nohách na dôchodku môže definitívne vymazať z hlavy. Stala sa mamou na plný uväzok svojim trom vnúčatám.

Krčma, nie ihrisko: "Je to ťažké, ale neľutujem. S manželom sme neváhali ani sekundu," povie Evička. Nerozpráva sa jej ľahko, vychovávala predsa rovnako dvoch synov – jeden žije slušne a ten druhý... "Radovan má tridsaťštyri a kým sa nezoznámil so svojou ženou, nedal si ani jedno pivo. Bohužiaľ, nevesta mala k alkoholu blízko a postupne zachutil aj synovi. Ako tak to šlo, kým mali len, dnes štrnásťročnú, Beátku. O dva roky sa narodil Radko a starostlivosť o dve deti už išla úplne bokom." Nepomáhali dohovárania, vyhrážky, nič. Deti namiesto ihriska chodili do krčmy, v byte boli svedkami opileckých hádok a nie raz i bitiek. Našťastie, akú-takú súdnosť pseudorodičia akože mali, fyzické násilie na deťoch nebolo. "Oco, keď bol spitý, bil a kopal mamu na zemi. Aj ona bola spitá," ledabolo povie päťročný Patrik. Tretie dieťa v tejto famílii. Hovorí o tom s úsmevom, pritakáva nezbednou hlávkou, keď mu hovoríme, že to nebolo od mamky a ocka pekné, vzápätí však zakontruje ďalším "zážitkom". Spomína, ako u nich boli policajti. Starší, dvanásťročný Radko to upresní: "Chodili k nám často, aj v noci bol krik a susedom to vadilo." Deti nevedia odpovedať na otázku, čo pekné s rodičmi zažili, darčeky? Nula bodov, Radko dokonca spomenie, že niekedy nemali ani čo jesť. Aj on to hovorí ako čosi normálne, len babka Evka si pri ich slovách zakrýva tvár... a mne chodí mráz po chrbte... Deti sú nevinné a bezbranné stvorenia a dnes si ešte nedokážu uvedomiť, že babka s dedkom ich zachránili nielen pred ústavnou výchovou v domove, ale aj pred pádom na samé dno. Určite by prestali chodiť do školy, napokon absencií mali počas spolužitia s rodičmi viac než dosť, hovoriť o nejakých pravidlách fungovania, o zodpovednosti, o celkom obyčajnej slušnosti – to všetko je zbytočné. Mama s ocom mali radi pivo. Na raňajky, na obed, aj na večeru.

Dve hodiny: Júnový telefonát zo sociálky bol jasný: "Buď si ich vezmete k sebe alebo pôjdu do domova. Ak sa do štrnástej nedostavíte, vyhráva detský domov," spomína šesťdesiatjeden ročná pani Eva. Všetky tri deti má s manželom zverené do náhradnej rodičovskej starostlivosti, súd rodičom prikázal platiť výživné 27 eur na dieťa. Platia? "Už to rieši polícia a ja mám žiadosť o náhradné výživné od štátu," smutne skonštatuje babka a mama v jednom. Pre svoje vnúčatá by urobila aj posledné, radšej bude ona s mužom hladovať, len aby deti mali...Do bodky sa jej s chorým manželom zmenil život. Nielen v tom, že museli nabehnúť na klasický rodičovský kolotoč – vyprevadiť deti s desiatou do školy, najmenšieho odviezť do škôlky, poobede ho vyzdvihnúť, kontrolovať domáce úlohy, variť oveľa viac ako len pre dvoch, o praní, žehlení ani nehovoriac. "Najťažšia je tá zodpovednosť, už nie som len babkou, ktorá rozmaznáva, musím vnúčatá aj vychovávať. Aj prikazovať, kontrolovať ich. Deti majú v hlávkach riadny zmätok, snažíme sa čo najmenej riešiť pred nimi ich rodičov, ale...Nejde to úplne. Nezakázala som im kontakt s nimi, od leta je syn s nevestou opäťdoma, na východe, v Čechách prišli pre alkohol o robotu. Čiže teraz sa stretávajú častejšie, keď sa vrátia "z rodičovskej návštevy" sú nahuckaní, že som si ich zobrala pre peniaze... Je mi smutno, keď toto môj syn o mne tvrdí, manipuluje s nevinnými deťmi a ja som bezbranná. Beátka je v puberte, Radko už čoskoro – majú svoj svet a ja im musím veľmi citlivo vysvetľovať, že o peniazoch naše rozhodnutie nedať ich do domova naozaj nebolo," smutne konštatuje starostlivá Evička. Naopak, výdavky sa im rapídne zvýšili, ale tým nechce deti zaťažovať.

Zodpovednosť: "Sme naozaj na hranici chudoby – nové písacie stoly a stoličky pre školákov? O tom môžem len snívať, manžel má ťažkú epilepsiu, najnovšie mu hrozila trombóza – prefukovali mu cievy – doplatky na lieky škrtnú z rodinného rozpočtu veľa. Nechcem ale len lamentovať. Milujem všetky svoje vnúčatá a z týchto troch, ktoré mám súdom aj pridelené, sa budem snažiť vychovať slušných a čestných ľudí – modlím sa k Bohu, aby ma nechal ako-tak zdravú, potrebujem silu na ďalšie roky. Musím byť na tomto svete ešte dlho, nemôžem si dovoliť umrieť," pokúsi sa o čierny humor obetavá babka. Ktorá pre svoje deti vymýšľa aj program – naposledy to bol "mega" výlet. Na otočku do hlavného mesta. V noci nasadli na vlak v Michalovciach, ráno sa prebudili na Hlavnej stanici v Bratislave, aby večer pred jedenástou zaľahli v spacom vozni smer východ – domov. "Prvýkrát sme boli v Bratislave, na prenocovanie tam sme nemali, ale aspoň sme vyskúšali spanie vo vlaku. Tiež prvýkrát. Všetko zlé je na niečo dobré, tým sa riadim. Za 24 hodín sme boli plní zážitkov do aleluja. Deti sa tešili a to mi ide. Vidieť ich spokojné a usmiate."