Pred finále 

Janka má s manželom dve deti. Najskôr, pred trinástimi rokmi, prišiel na svet Jakubko. O štyri roky neskôr Viktorka. Janka je na svoju rodinu pyšná, tvrdí, že má skvelé ratolesti. Bojovníkov, od ktorých sa my zdraví, máme čo učiť.

Ani jedno zdravé: Uverejnením tohto príbehu chceme pomôcť predovšetkým okatej deväťročnej Viktorke. Kým však začneme rozpitvávať jej osud, zoznamujeme sa s Jakubom, prvovrodeným synom, o ktorom mama Janka najskôr automaticky povie, že je vlastne takmer zdravý. Len má silnú krátkozrakosť. Vzápätí však nestíham zapisovať pridružené diagnózy, ktoré extrémne vysoká krátkozrakosť spôsobila. Jakubko má totiž na jednom očku trinásť, na druhom dokonca pätnásť dioptrií!!! K tomu dysgrafia, dyslexia, ADHD syndróm, lekári do papierov pripísali aj prvky autizmu... Áno, keď si ho porovnávame s mladšou sestričkou Viktóriou – "je vlastne takmer zdravý." Chodí, je samostatný. Baví ho motokros, párkrát si už aj na veľkej mašine zajazdil, milovaný futbal musel ísť veľmi rýchlo bokom, mama Janka s úsmevom spomína, že za loptou na trávniku utekal večne s rukou na hlave – snažil sa zaostriť a nájsť loptu...

Druhé dieťa bolo plánované, Janke končila predĺžená materská so synom a tešila sa, že druhú materskú si vychutná plnými dúškami. Nijaké nemocnice, lekári, len povinné poradne pre bábätká. Spočiatku bezproblémové tehotenstvo ale nevydržalo až do konca. V 34. týždni muselo dievčatko predčasne na svet. Mame Janke padla placenta, nastali komplikácie a urgentne prišiel na rad cisársky rez. O život doslova bojovali obe baby – dnes sú tu, tešia sa jedna z druhej. Ibaže...

Viki museli hneď po príchode na svet kriesiť, došlo k poškodeniu mozgu... Hoci domov ju prepúšťali ako zdravé dieťa. Od perinky bolo jasné, že motorika bude najťažšia zaberačka, pri prebaľovaní plienok boli nožičky stuhnuté, spastické. "Plač, zúfalstvo, išla som sa zblázniť od toľkého nešťastia. Ale ten malý uzlíček ma aj tak držal nad vodou, povedali sme si doma, že to zvládneme, že naše dievčatko nenaplní desivé scenáre, zabojuje a že nám proste bude fajn," hovorí s úsmevom statočná mama Janka. Z materskej prehupla rovno na opatrovateľskú šichtu.

Na rad prišla nepríjemná Vojtova metóda, "malá neplakala, ale doslova ručala až bola bordová. Nerada na to spomínam, nepoznám mamu, ktorá pri vojtovke neslzí spolu so svojím dieťaťom. Lenže, inej možnosti ako cvičiť niet. " V roku dostali definitívu aj na papier: detská mozgová obrna – kvadruparéza, plus jemný mentálny postih. UF! K tomu epileptické záchvaty – denne dvadsať až tridsať!

Napreduje: Dnes má slečna deväť rokov a podľa slov svojej mamy je "ukecaná ako stará tetka. Aj keď jej občas vypadne "r". Ona sa rada a často usmieva a smeje, je našim slniečkom, naozaj sa pri nej všetko rozjasní," láskyplne povie o svojej bojovníčke Janka. S manželom sa už na začiatku rozhodli, že ľútosť pri jej výchove musí ísť bokom, urobia maximum pre to, aby bola Viktorka čo najviac sebestačná. A ešte jedno veľké aby - "aby raz urobila svoj prvý krok". Pre lekárov to spočiatku bola bláznivá utópia, dnes už však tak skeptickí ani zďaleka nie sú.

S Viktorkou sa dejú zázraky – epi záchvaty sú minulosťou, dokoca už vysadili aj lieky, dokáže sa sama najesť, napije sa z pohárika s uškom, pýta sa na záchod. Poctivé cvičenia naozaj priniesli ovocie. Výrazne pomohla operácia Ulzibat v Kladne pred troma rokmi. Uvoľnili sa jej spazmy a bedrové kĺby sa vrátili na "svoje miesto. Nemuseli sme podstúpiť náročný, 6 hodinový zákrok bedrových kĺbov." Vikinkin pohyb sa prebúdza, okrem pravidelných rehabilitácii veľmi pomáhajú masáže, plávanie, terapia MFK, floating vaňa s morskou soľou, hipoterapia. Viktorka sedí sama, dokáže sa dať na bruško, zvládne aj turecký sed a čo je najdôležitejšie - vzpriamuje sa do stoja.

"Musíme a chceme ísť ďalej, Viktorka na to má, s mužom máme dokonca pocit, že sme už tesne pred finálovou čiarou. Že sa hádam na svoje nôžky naše dievčatko postaví. Aj keď neurologička nám do aleluje hovorí, aby sme sa do budúcna pripravili na invalidný vozík. " Bohužiaľ, alfou a omegou sú peniaze. Bez nich totiž na špeciálne rehabilitácie nemôžu ísť. Dvojtýždňové intenzívne cvičenie Therasuit stojí šesťsto eur, Viktorka ich potrebuje čo najviac, má šťastie, že môže denne na ne dochádzať, odpadávajú tak ďalšie poplatky za ubytovanie. "Z manželovho príjmu a môjho opatrovateľského veľa vody nenamútime, naozaj by sme neprosili o pomoc, keby sme nemali nádej v zlepšenie. Ale pokroky, ktoré naša dcérka robí nás ženú dopredu, a preto prosíme o príspevok na šancu postaviť sa na vlastné nohy jednej rozkošnej deväťročnej slečne. Našej Viktorke."