Pravá mama 

Idem za Martou a Máriou. Zvláštnou dvojicou. Neprívetivý panelák, v ktorom dostali šancu na príbýtok mnohé čudné duše. Vchod o polnoci musí pôsobiť až desivo, našťastie, teraz je slnečné poobedie. Idem na druhé poschodie.

Okamžite vidím a cítim, že v tomto jednoizbáku by som mohla z podlahy aj lízať. Je tu čisto a voňavo. Prítulne. Dvere do detskej izby sú otvorené a malá Mária mi okamžite ukazuje svoje hračky a krásny "Hello Kitty" nábytok, ktorý dostala od jednej nadácie. A keď mama Marta otvorí šúflík na komode, komínky s naukladaným prádlom mi teda ani zďaleka nepripomínajú skrine mojich detí. Fajn, hovorím si, všetko, čo som o Marte počula bude asi pravda – že je to žena, ktorá žije úplne iný život ako kedysi. Áno, Marta je stopercentným príkladom ako sa aj po páde na absolútne dno môžes chytiť druhej šance. A dokonca byť vzorom pre mnohých ďalších.

Erárna: Štyridsiatnička Marta mala ten najhorší štart do života. Rómska mama sa jej vzdala už v pôrodnici. Otec záujem nejavil a tak maličké bábätko skončilo v dojčenskom ústave, neskôr v detskom domove. A o počerné dievčatko nikto nejavil záujem na adopciu. Takže erárna budúcnosť...

V puberte začala vystrkovať rožky, priznáva, že vždy v nej driemalo niečo rebelantské, bola za každú srandu, hovadinu, "jasné, že som bola namočená v každom konflikte či prúseri." Ešte pred plnoletosťou putovala do reedukačného zariadenia a keď dovŕšila vytúženú osemnástku, mala pocit, že život konečne môže začať. Prvá noc po opustení zariadenia? "Vonku, kamarátov som si vždy dákych našla". Potom dostala bývanie u bývalej vychovávateľky, ktorá si ale Martu pomýlila so slúžkou. Pridelila jej síce v šope posteľ, ale predovšetkým jej zobrala sociálne dávky, na ktoré mladá Marta mala nárok. Tento systém dlho nevydržal, najmä potom, keď Martu ošklbala aj o jediný majetok, ktorý erárne deti dostávajú. Osemnásť tisíc korún – výslužka z domova.

Marta napokon skončila v hlavnom meste, v ubytovni s pofidérnymi indivíduami, ale necítila sa outsiderom. Vždy bola energická, nebola vyberavá, takže, v princípe – spokojnosť. Našla si veľmi rýchlo prácu vo výčape a mala pocit, že jej vlastne nič ku šťastiu nechýba.

"Stáli klienti z Rakúska mi jedného dňa na rovinu ponúkli drogu. A ja, sprostá, som prikývla. Išli sme na záchod, tam mi pichli heroín a už viem, že to bola poriadne silná dávka. Až taká, že na druhý deň som žobrala o ďalšiu. A bola som v tom až po uši." Spočiatku na dávky mala – vodku riedila vodou, peniaze na drogy boli. Ibaže, potrebovala tých dávok stále viac. Na jej okrádanie prišiel majiteľ, výpoveď bola istá, ale heroín bol nutnosťou už aj štyrikrát za deň. Mladé dievča odišlo z ubytovne, skončilo na pofidérnej chate s ešte pofidérnejšou partiou a v princípe jej bolo jedno, čo s ňou bude. Prekliate roky, kedy si už vlastne aj želala smrť.

Očistec: Zachránili ju rehoľné sestry, poskytli ubytovanie, z heroínu prešla na rohypnol a po dvoch rokoch detoxu sa dostala do Žakoviec. U sestier Matky Terezy presedlala na vieru, absolvovala krst, prvé prijímanie aj birmovku. A treba podotknúť, že na vieru sa neobrátila len pro forma. V detskej izbe malej Márie dnes dominujú dva veľké plagáty – pápež a matka Tereza. Marte sú dnes sväté Božie prikázania, ale pozor, nijaká bigotnosť z potetovanej ženy nelezie. Pri kávičke sa nám sedí a debatuje strašne príjemne, jej farebný život podáva bez okolkov, prízvukuje, že kravín sa narobila viac než dosť. Možno aj preto chápe svojich klientov na ubytovni, o ktorých sa stará predovšetkým ona. Starý bezvládny pán neudržal stolicu, je celý smradľavý, ufúľaný v stolici... Kto ho umyje? "Zavolali mi o pol 6 ráno, že treba ho dať do poriadku. Alebo treba odvšivaviť našich nocľažníkov? Jasné, že to urobí Marta. Treba odviezť na urgent bezdomovca? Naštartujem a idem, či je noc alebo deň. Jediné, čo však musím vždy poriešiť je moja láska – Mária. Nesmie ostať sama." K Márii sa veľmi rýchlo dostaneme. Treba však ešte uťať Martinu minulosť.

"Svätá žena s dušou rebelanta" sa dostala do Žakoviec ku kňazovi Kuffovi. Spočiatku si veru nepadli do oka, Mária sa nemienila vzdať svojich cigariet a páter Kuffa z duše neznáša fajčiarske ženy. "Vyriešila som to po svojom – dymila som potajomky." Dnes mu vďačí za veľa. "Ja som zo Žakoviec odchádzala definitívne čistá, vyliečená, unormálnená, pripravená nehazardovať so životom, vďaka "rašaj" Kuffa! (rašaj je po cigánsky farár).

Normálny život nabral v hlavnom meste rýchlo na obrátkach, najskôr bola klientkou ubytovne, neskôr sa stala jej zamestnankyňou, popritom mala vždy ďalšie dve bočné roboty a keď je po rokoch mesto pridelilo byt – mala pocit, že Božie zázraky sa dejú. Ona, kedysi troska, je paňou vo vlastnom byte, paráda!"

Na ubytovni spoznala aj Máriu, jednoduchú feťáčku, ktorá bola tiež za každú srandu. Marta jej pomáhala a keď Mária otehotnela, vedela, že o dieťa sa postarať nedokáže. "Pár dní po narodení maličkej Márie prišla za mnou s kočíkom, bezradná, že malej nevie očistiť pupok. Jasné, že som to urobila, malá bola nádherná. Dohovárala som veľkej Márii, nech si váži, čo v tom kočíku má. Márne. Miliónkrát mi ju z ničoho nič doniesla večer domov, hladnú, uplakanú, že ju nezvláda, nech si ju nechám. Hovorím jej – šibe Ti? Len tak mi nechať decko?"

Lenže keď sa rodičia malej Márie sfetovali tak, že došlo k bitke, že dolámali kočík, že obe Márie skončili v krízovom centre a keď prišlo echo, že dievčatko poputuje do decáku, vtedy Marta spozornela. Tak to teda nie! Dobre vedela, aký je to domovácky život. So súhlasom biologických rodičov Márie požiadala o jej pestúnstvo. Mala predsa prácu, byt, jediný zádrheľ bol, že bola sama, bez partnera. Márii bola aj krstnou mamou, ale keď jej zavolali, že štrnásťmesačné ufúľané dievčatko jej práve priklepli, chcela odušu kričať na celý svet – som mama!

Láska: Štvorročná hnedooká okaňa si počas mojej debaty s Martou sladko pozerá Bambuľku, občas k nám pricupitá, aby sa uistila, že maminka je stále doma, pri nej. Pýta si jogurt, chce robiť bubliny z bublifuku a keď sa jej jarová voda vyleje na podlahu, Marta jej pokojne povie: "Láska, a čo teraz urobíme?" Mária vezme handričku a najprv namokro, potom nasucho vytrie podlahu. Pritúlia sa k sebe, vycmukajú sa a môže pokračovať sledovanie Bambuľky. Mária je anjelik, jej dátum narodenia s menom si Marta dala vytetovať na ruku – žije iba pre svoje milované dievčatko, ktorému je pripravená raz rozpovedať celú pravdu, pretože sa nemieni hrať na faloš. Biologická matka občas k nim príde (práve ju pustili z basy za krádeže), Marta ju nemieni zatajovať, ale nemieni ani znásilňovať pocit, že je to jej biologická matka.

Bambuľka skončila, naša kávička je dopitá a dievky si idú uvariť špagety, skočia na ihrisko, večer sa šuchnú spolu do postele a ráno odcupitajú do škôlky. A keby aj neviem ako lialo, pre Martu bude stále svietiť slnko – Mária je jej život. Pre ňu Marta žije a chce jej dopriať detstvo, aké ona nemala šancu zažiť. Klobú dole, Marta, krásny život Mária!