Šťastný trojlístok 

Tri deti: V tejto rodine to funguje tak, že smútok a choroby treba zaháňať humorom. "Inak by sme sa zbláznili," vysvetľuje 48-ročná mama Evka. A dodáva: "Veď sme Záhoráci, veselá kopa."

Stále je mamou troch detí, hoci najstaršia Erika je už dlhých pätnásť rokov v nebi. Mala sedem a pol, keď jej diagnostikovali rakovinu – nádor na mozgu. A tesne pred pätnástimi narodeninami odišla do neba. S takýmto niečím sa nikto nedokáže zmieriť... "Erika bola nádherné a bojovné dievčatko, prvorodené dieťa, chcela som umrieť spolu s ňou. Strašné obdobie," spomína Eva a priznáva, že nad vodou ju držal vtedy šesťročný Janko. Preňho musela žiť!

Stratou milovanej dcérky sa pre ňu začalo aj akoby iné obdobie. Definitívne sa rozhodla pre rozvod, otec detí bol flákač vlastne odjakživa, keď k tomu pridáme alkohol – žiadna sláva. Eva už toho mala fakt plné zuby, najmä keď začal v krčme pri ikstom poháriku lamentovať, aké to má on ťažké, lebo prišiel o dcéru. "A čo som mala hovoriť ja? Tiež si naliať? Navyše, pil už aj predtým, prišlo mi nechutné, ako si z našej Eričky urobil citovo vydierateľnú zámienku pre svoj chľast."

Po rozvode na Janka neplatil, až keď uzrel svetlo sveta zákon o náhradnom výživnom, dostávala Eva nejaké odrobinky na Janka od sociálky. Dodnes nikde poriadne nerobí a Eva ho už dávno zo svojho života odstrihla. Chodila do práce, makala za pásom na smeny a po čase sa jej do života zaplietol nový chlap. "Ja neviem, asi som potrebovala zacítiť objatie, spoznali sme sa cez inzerát, cítila som sa ako v siedmom nebi. Keď vidíš ako sa cudzí chlap zaujíma o tvoje dieťa, ako si rozumejú – no, paráda. Ale asi som bola slepá, lebo to bolo celé falošné. V každom prípade nemôžem tento nevydarený vzťah ľutovať – mám z neho milovanú jedenásťročnú Moniku, naše slniečko." Keď mala Monika rok a pol, Eva nadobro sekla aj s týmto vzťahom. "Postupne som prichádzala na jeho šmeliny, podvody, nedal si dohovoriť a poslednou kvapkou pre mňa bolo, keď jedného dňa schytil Janka a tresol mu hlavou o stenu. A dosť, radšej sama s dvoma deťmi ako fungovať v ilúzii, že sa to raz zmení." Samozrejme, výživné na Moniku je tiež kapitolou samou o sebe. "Platí, ako mu vypadne z vačku – niekedy pošle desať eur..., a darčeky k narodeninám, na Vianoce? Monika vie, že od otca ich čakať už ani nemusí...," trpko skonštatuje Eva.

Injekcie pre Moniku, vážne komplikácie z cukrovky u mamy: Monika prišla na svet len s dvoma obličkami, ale "jednu obličku jej telo záhadne zožralo. Funguje už roky len s jednou obličkou a je to taká tichá časovaná bomba," podotkne utrápená mama. Navyše, keď mala Monika sedem a pol, zistili jej predčasnú pubertu. Hrozilo zastavenie rastu, "čo ti poviem, ostala by malá guľa, jedinou záchranou pre ňu boli hormóny. Tlačí sa nimi už roky, ale dcérka mi aspoň rastie." Špeciálne hormonálne injekcie ale treba platiť – mesačne to vyjde na šesťdesiat eur – jednak oddaľujú menzes, ale spomaľujú aj uzavretie rastových štrbín. Dievčatko s predčasnou pubertou však zdedilo po mame ešte i cukrovku – "som na inzulíne, štyrikrát za deň si ho pichám druhý rok," povie piatačka Monika, ktorej školské obchody platí veľký milovaný brat Janko. K nemu sa ešte dostaneme.

Eva je na invalidnom dôchodku, odkázaná na smiešnych tristo eur mesačne. Hoci pre cukrovku bola sledovaná lekárom, komplikáciám sa nevyhla. Vďaka tejto pliage má diagnostikovanú polyneuropatiu, upchávanie ciev, nohy má naliate, bolia, pred dvoma rokmi už museli prostredník na ľavej nohe amputovať. "Čo je horšie, myslím, že tento rok sa nevyhnem odrezaniu ďalšieho prsta..." Veľkým hendikepom sú pre Evičku oči. Cukrovka jej už definitívne zatemnila ľavé oko, na to pravé čo-to ešte vidí, ale "ide to so mnou dole vodou. Už ma musia upozorňovať na nižšie stupienky v obchode, na prahy medzi dverami..." A úplne zúfalá je vraj zo slaboty, sú dni, kedy nevládze ani navariť. "Nie som stopercentná mama, strašne ma to štve, môj Janko a Monička sú ale pre mňa stredobodom vesmíru, sme naozaj šťastná trojka, aj keď sa nám nežije ľahko. Veľmi si cením, že sa dokážeme otvorene rozprávať, hneď si na rovinu povieme veci, nikdy som svoje deti neodbíjala, že teraz nemám čas, daj mi pokoj – tak ako si to pamätám ja, bohužiaľ, zo svojho detstva..."

Apropó Janko: Dvadsaťročný chalan, ktorý má na krku obe svoje ženy – mamku aj sestru. Zmaturoval na stavebnej priemyslovke, ale už počas školy nepoznal voľné víkendy či poobedia. Vkuse si hľadal brigády, fušky, aby proste bolo z čoho žiť. Navyše starý dom plakal po oprave a Janči ako zručný majster potreboval zarobiť na materiál. Urobil si sám novú strechu, na kompletku urobil a zobytnil v dome podkrovie, naposledy kúpil knižnicu a botník, "všetko, na čo sa u nás pozriete, je Jankova zásluha. Je fantastický, ale trápi ma, že je večne nevyspatý, naháňa sa za robotou a keď mu poviem, aby aspoň jeden víkend vypol, zahriakne ma, že "bez práce nie sú koláče." Vieš, on nie je len mojím synom, je aj mojím najlepším kamarátom, Monike nie je iba bratom, nahrádza jej aj otca. Vie, že musí robiť aj na Monikine hormonálne injekcie, teraz prišiel nedoplatok na plyne – nekresťanských 400 eur – kto to zatiahol? Janko! Monika sa už tiež chytá roboty, pomáha mi pri varení, umývanie riadu je stabilne jej parketa, vešanie prádla – nechodíme na nijaké dovolenky, výlety, najmä Janko – ten teda nemal žiadne detstvo, aj preto mám jednu prosbu – ak by sa dalo dopriať mu krátku dovolenku aj na Slovensku, rád rybárči... Alebo by som mu dopriala nové náradie, na stavbách je večne, vkuse si svoje mašinky opravuje a odďaluje nákup nových. Môžem Jankovi niečo takto do časopisu odkázať? Veľmi ťa ľúbim, dávaš nám s Monikou úplne všetko, som najpyšnejšia mama na svete. Ale zas, nech ti z mojho vyznania nenaprší do nosa :-)!" , odľahčí odkaz synovi mama Evka.