Sima sa nádorov nazľakla 

Urgent: Usmievavá Sima bola akčnou babou, ktorá si naplno dokázala vychutnať každý svoj deň. Posledné zdravé leto 2013 sa ako študentka gymnázia rozhodla, že praktickejšou a do budúcna efektívnejšou bude pre ňu zmena školy. Počítače ju vždy bavili, vybrala si elektrotechnickú priemyslovku, jej sen sa naplnil a v septembri zasadla do chlapčenskej triedy.

Pobolievala ju hlava, stupňovalo sa to, takže musela napokon k lekárke. Predpísané očné vyšetrenie dopadlo katastrofálne. Pre rozšírené očné zreničky už nebolo možné odhadnúť ani farbu očí. Okamžite musela na magnetickú rezonanciu a udalosti nabrali dramatický spád. O dva dni volali z nemocnice, výsledky MR-ka boli hrozivé. "Nádor na mozgu, môžu ho len chirurgicky zaklipsovať, je niekde priamo v strede. Zosypala som sa. Všetko bolo zrazu veľmi akútne, život ohrozujúce, našli sa tam ešte ďalšie dva nádory, tlačili na oči, Simonka mohla oslepnúť z minúty na minútu," spomína ešte aj dnes trasľavým hlasom mama Alena. Lekári jej povedali všetky riziká operácie, pripravovali ju na fakt, ktorý jej dodnes znie v ušiach: "Po prebratí z narkózy už nič nebude tak ako predtým..."

Simonka dokázala srandovať pred operačným strihaním vlasov, takto, s úsmevom sa s najbližšími aj rozlúčila. Potom už bolo všetko v rukách neurochirurgov. Keď ju mamka uvidela po zákroku, bola zrelá na záchranku. Jej milované dievčatko bol "jeden veľký balón napojený na prístroje, udržiavaná v umelom spánku." Púšťali jej milovaného Landu, Elán, prihovárala sa jej celá rodina..., po týždni Simonka otvorila oči... Nevedela jesť, prehĺtať, spoznala však najbližších. Na jiske strávila Vianoce, Nový rok. Dva nádory sa vybrať podarilo, no tretí ostal, počas zákroku došlo k masívnemu krvácaniu, lekári museli okamžite zastaviť operáciu. "Ani neviem ako sa nám podarilo nezblázniť sa z toho všetkého. Včera ste mali pri sebe životaschopnú dcéru a zrazu je pred vami veľké bábo, ktoré samo nedokáže vôbec nič. Nebol ale čas nariekať a ľutovať sa, postupne sme zintenzívňovali rehabilitácie, Simonka bola a je náš stredobod vesmíru." Otec Vlado je s ňou na opatrovateľskom, mama chodí do dvoch robôt, aby mali aspoň čo jesť a poplatili účty. Napriek tomu sa dlhom nevyhli.

Cieľ je jednoznačný: Simonka je dnes odkázaná na invalidný vozík, doma s otcom denne cvičí, momentálne má ale stopku. Vysoké dávky silných liekov si vypýtali vedľajšiu, no krutú daň. Úplne zničený chrup, v čase písania tohto príbehu Sima podstúpila náročnú stomatologickú operáciu, prvýkrát išla pod narkózu 30. novembra 2013. Bol to risk, ale jediná možnosť. Rodičia prosili všetkých svätých, aby sa Sima prebrala v poriadku, aby zas nezačalo všetko odznova. Vyšlo to, "teraz sme na mixovanej strave, zuby sú vonku, všetko sa musí zahojiť a potom sa pripravia nové, pekné zúbky," nežne povie starostlivá mama Alenka, ktorá na Simonku nedá dopustiť. Právom. Sima je totiž najsilnejší bojovník v celej famílii. Nestojí o ľútosť, nemá rada chlácholivé a opatrné otázky, kedy človek skúša, čo sa jej má vlastne opýtať. "Mami, veď ja nie som drbnutá, nech sa sa mnou bavia normálne :-)", miliónkrát hovorila Alenke.

Od septembra plnoletá Simonka chce chodiť po vlastných, opatrne, s oporou neistý krok urobí, ale zatiaľ všade musí ísť s ňou aj vozík. Dokáže nohu zohnúť, kopnúť do lopty – jednoznačné výsledky, že reštart ide dobrým smerom!

Napriek hendikepu, ktorý krásnu slečnu obral o spontánnu radosť zo života, Sima nie je utiahnutým smutným dievčaťom. Vie, že pár kíl navyše zhodí, tak ako sa dá do poriadku chrup, dá sa aj figúra. Móda je jej veľkým koníčkom, záleží jej, čo si na seba oblečie, rám na okuliare je tiež doplnok, ktorý sa nekupuje "ledobolo", treba si vedieť poriadne a vkusne vybrať. Nádory v hlave jej život radikálne spomalili, ale nezabrzdili. Sima potrebuje non-stop rehabilitácie, preto všetkých prosíme o pomoc. Sima ju potrebuje a zaslúži si ju!