Peklo na zemi
|
Danielku má konečne po dlhých piatich mesiacoch v nemocnici doma. Ale. "Stále
sa ráno budím s tým, že všetko to bol iba zlý sen," trpko povie mama Jana,
utierajúc si slzy, ktoré jej stekajú po tvári ako hrachy. Vzápätí sa za plač
ospravedlní a prejde do ťažko uveriteľného smiechu s poznámkou: "Čo revem, veď
aha, je tu. Živá."
|
|
Mama Jana: dvojičky Darinka s Danielkou boli
na nerozoznanie, už to tak nie je, čert to ber, vážime si holý život!"
|
A to si naivne myslela, že tento rok bude fajn. Jedenásteho januára si našla
robotu – mala to doslova na skok z prenájmu, kde žila a časovo jej to vyhovovalo
stopercentne. Zo škôlky si mohla svoje baby zobrať bez stiahnutého žalúdka, či a
ako to stihne. Jana má totiž dcéry tri. Kým veľká, 19-ročná Diana už skúša
fungovať samostatne, jej šesťročné dvojičky Darinka s Danielkou žili iba s
mamkou.
Vo štvrtok 14-tého januára dievky prišli zo škôlky domov a Danielka bola
nesvoja. Bolela ju hlavička, napínalo na zvracanie, vyskočila teplota. Cez 38
stupňov. V podvečer Jana, pre istotu, volala pohotovosť, poradili jej pediatra
so sanitkou, ktorý nedorazil. "Nerobila som ale z toho paniku, pretože horúčka
nestúpala, navyše malá mi zaspala, povedala som si, uvidíme čo bude ráno."
Danielka sa išla vycikať a na nohách uvidela fialové fľaky, sanitka
prišla okamžite, lenže kým dorazili do nemocnice, dievčatko omdlievalo a jej
telo bolo doslave posiate fľakmi. "Zrazu ma postavili pred hotovú vec – mám sa
pripraviť na najhoršie, moja dcérka dostala meningokovú sepsu a 48 hodín bude
doslova bojom o život. Uviedli ju do umelého spánku. Ako som to strávila?
Preboha, to sa nedá!!! Chcela som zomrieť, chcela som skočiť z mosta, nevládala
som sa nadýchnuť, zle, celé zle. Najhoršie bolo, až ani po tých smrteľných 48
hodinách mi nádeje doktori nedávali. Stále len čierne prognózy. Des, " spomína
Jana a vzápätí dá sladkú pusu svojej Danielke, ktorá anjelskými očami pozoruje
svoju mamku z postele. Do toho sa okolo nás motá štebotajúce jednovaječné
dvojča, zdravá Darinka. Tieto sestričky sú naozaj jedno telo, jedna duša.
Darinka 4 mesiace nevidela svoju sestričku a to je pre ňu najhorší zážitok v
živote.
9 plastík: Danielka dostala meningokovú sepsu –
extrémne silnú reakciu organizmu na bakteriálnu infekciu krvi. Úmrtnosť je
vysoká, až 25 percent, ale toto malé šidlo zabojovalo a je tu s nami! "V umelom
spánku bola dva a pol mesiaca, dostávala lieky proti bolesti štyrikrát silnejšie
než morfium, telo mala úplne vyžraté do kosti. Peklo! Sedíš pri svojom milovanom
stvorení, ktoré spí umelým spánkom, stískaš jej ručičku celú chrastavú a
fialovú, dávaš jej pusinky, prosíš Boha, aby toto nedopustil, nastavuješ sa, že
sa to musí zlepšiť a do toho si ťa zavolá psychológ a povie ti, že to stále nie
je dobré a amputácia ručičiek a nožičiek vôbec nie je nereálna. Chápeš? Že ti
proste možno ostane len trup s hlavičkou. Panebože, nie, nemôžem sa k tomu ani
vracať, ja nechápem ako som sa mohla nezblázniť," plače mama Janka.
Je to veľmi zákerné ochorenie, prakticky nepredvídateľné, večer si
človek ľahne akoby s chrípkou a ráno sa už nemusí zobudiť. Petechie, krvné
podliatiny sú typickým príznakom, ale nemusia sa objaviť okamžite. Čas je veľmi
rozhodujúci. Mala Danielka šťastie v nešťastí? "To rozhodne, sakra, veď sa na ňu
pozri – je ako anjelik, na zjedenie. Áno, pod perinou zrazu uvidíš to znetvorené
telo, malá má za sebou deväť plastík, koža sa hojila ťažko, je fialová,
natiahnutá, pripomína to ťažké popáleniny.
Áno, Danielka nemá niekoľko článkov prstov na rukách, museli ich
amputovať. Áno, Danielka má zničený zadoček, musí mať dočasne stómiu, navyše mi
moja, kedysi neposedná princezná, nechodí. Každou chvíľou dostaneme invalidný
vozík. Ale!!! Žije, vníma, rapoce ako predtým, vývod o pár mesiacov hádam pôjde
preč, potom nás čakajú ťažké rehabilitácie so svetlom na konci tunela, že sa
snáď na vlastné nožičky postaví. Chápeš? Moja dcéra utiekla hrobárovi z lopaty,
je užasný bojovník a ja predsa nemôžem fňukať, čím všetkým sme si prešli,"
vychrlí zo seba Jana, ktorá dostala v najhoršom období niekoľko ďalších faciek
od života.
Vo februári sa narýchlo musela vysťahovať z prenájmu, pretože majiteľovi
bytu sa priečila Danielkina diagnóza – čo keď má nakazený celý byt? "Darmo
argumentuješ lekárskymi potvrdeniami, že skriňa ani posteľ nie sú infekčné,
zbalila som veci a prišla k mame, ktorá je tiež v prenájme. Ale aj odtiaľto
musíme preč, invalidný vozík zničí parkety. V marci podľahol rakovine môj otec,
som presvedčená, že Danielkin stav jeho koniec urýchlil. V práci som,
samozrejme, skončila, momentálne som vo finančných suchotách, čakám na prvý
opatrovateľský príspevok. Ja neviem, čo všetko ešte príde, ale pochopila som
jedno – som najbohatší človek na svete. Danielka to dokázala!!!
|
Občianske združenie Medzi nami sa snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a
rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktoré sa
nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.
Možno sa nájde niekto, koho príbeh Janky s dvojičkami oslovil. Radi by sme
im pomohli s úhradou nákladov na bývanie, ktoré si musia nájsť nové. ĎAKUJEME!
Číslo účtu IBAN, kam môžete posielať príspevok: SK853100 0000 004040218205.
Pripíšte poznámku: Jana
|
|
|
|
|
Chcem pomôcť
Občianske združenie Medzi nami sa snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a
rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktoré sa
nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.
Možno sa nájde niekto, koho príbeh Janky s dvojičkami oslovil. Radi by sme
im pomohli s úhradou nákladov na bývanie, ktoré si musia nájsť nové. ĎAKUJEME!
Číslo účtu IBAN, kam môžete posielať príspevok: SK853100 0000 004040218205.
Pripíšte poznámku: Jana
|
|
|
V spolupráci s časopisom Nota bene prinášame každý mesiac konkrétny príbeh ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.
|
|
|
|
|
|
|