Tri ženy v chudobe 

Vstaň a zabudni: žije skromne a ešte skromnejšie prosí o pomoc. Akúkoľvek. „Prosím, ak môžeš, napíš, že nám pomôže hocičo, akákoľvek materiálna, ale aj potravinová pomoc. Je mi to trápne, hanbím sa, ale nemám na výber. Ver, že keby išlo len o mňa, nechám to tak, ale mám tu svoju ťažko chorú mamičku a milovanú štvorročnú dcérku Vanesku. Dve najdôležitejšie osoby v mojom živote. Moje všetko,“ láskyplne a neuveriteľne pokorne začína sympatická Nelka.

Hneď na úvod podotkne, že je polovičná. Mama Rómka, otec biely. Susedov majú počerných a Nela na rovinu povie, že s nimi nechce mať nič spoločné, vždy prechádza okolo nich so stiahnutým hrdlom, snaží sa ignorovať ich poznámky, posmešky. „Nechceme a nie sme ako oni,“ prízvukuje.

V chudobnom dvojizbovom domci je jedna izba permanentne zamknutá. Kľúč od nej má otec, ktorý rodinu už dávno opustil a občas príde na jednu-dve noci do svojej komnaty aj so svojou súčasnou priateľkou. Keďže chalupa patrí obom rodičom, inej možnosti niet, Nela s mamou museli pristúpiť na tento režim. „Keď sem otec príde, je to veľmi ťažké, mama ho ľúbila a ťažko znáša, že sa tu pohybuje so svojou partnerkou. Otec nerieši, že nemáme z čoho žiť, že mama je onkologický pacient, že mám vážne problémy s dcérkou. Proste sa od nás odstrihol a chodí sem ako do hotela. Na víkendový pobyt. Malú si občas vezme na ruky, ale to je tak všetko.“ Nelka spomína na detstvo – bolo úplne fajn. „Nič nám nechýbalo, zdraví rodičia, zdravá mamina, chovali sme zvieratká, mali sme plyn. Mama robila pomocnú silu v nemocnici, časom sme si s bratmi, ktorí sa už osamostatnili, všimli, že mama je cez deň vysmiata, ale keď sa z roboty vrátil otec, začali hádky. Jedného dňa si otec zbalil veci, že odchádza, mama ho s plačom prosila, že sme ešte malí, nech to nerobí... Našiel si priateľku s troma deťmi v Čechách a nás prestal ľúbiť. Kľakla som si na kolená a prosila, aby neodišiel. Povedal mi „vstaň a zabudni!“ Dodnes to mám v ušiach. Nedá sa zabudnúť,“ smutne konštatuje Nela.

Krátko na to ich vypli od plynu, jeden príjem začal v rodine citeľne chýbať. Neskôr vypli aj elektrinu, maminka nezvládala všetko platiť. Začalo im chýbať všetko, oblečenie, veci do školy, potraviny. Mama si našla brigádu, dlh na elektrine sa jej podarilo vyplatiť a v domci sa rozsvietilo. Neskôr vyčerpaná Nelina mama Eva odpadla v práci, výsledok vyšetrení všetkých zaskočil – rakovina. A nastúpil kolotoč chemoterapií, ožarovania, príjem rodiny sa výrazne znížil. Začal boj o život. Pani Eva je dodnes onkologickou pacientkou, stav sa pred Vianocami zhoršil, opäť je v liečbe, „snáď chemoteraia znovu pomôže,“ nádejá sa Nela.

Fazuľka: sama skončila strednú zdravotnú školu, zaľúbila sa do človeka, bola to prvá láska a verila, že na celý život. Vytriezvenie prišlo rýchlo, bola v štvrtom mesiaci , keď jej oznámil, že ide za inou. Zrútil sa jej svet, hriešne priznáva, že uvažovala nad interupciou, ale všetko sa zmenilo, „keď som na ultrazvuku uvidela tú malú fazuľku. Moje dieťatko. Vedela som, že okrem bezhraničnej lásky jej nemám čo ponúknuť, ale verila som, že pri zdraví všetko zvládneme. Lenže, ani to zdravie nemáme stopercentné. Dvakrát bola moja princeznička kriesená, mala ťažký reflux, defekt na srdiečku, našťastie operácia srdca je nateraz zažehnaná. Vivienka je na mňa ale extrémne naviazaná, verila som, že s odbornou pomocou sa to zlepší, zatiaľ to ale napriek pravidelným sedeniam s pani psychologičkou nepomáha. Vivi je na mne doslova nalepená, horko-ťažko vydrží iba s babkou pol hodinu, kým ja idem po vodu. Lebo v dome vodu nemáme. Je veľmi úzkostlivá a bojazlivá, aj preto je teraz čakám, či mi schvália predĺženú materskú. Najradšej by som ju dala škôly a išla hocikam pracovať, ale zatiaľ to nie je možné. Vivi sa ničoho nedotkne prvá, najskôr musím ja, s hračkou sa nezačne ani u psychologičky hrať sama, najskôr musím začať ja. Je to veľmi ťažko a pre mnohých ťažko pochopiteľné. My nemáme doma takmer žiadne hračky, naozaj som si myslela, že keď ich u psychologičky uvidí, rozbehne sa za nimi. Nie, má v sebe ťažký blok.“

Bieda: babka Eva, mama Nela a malá Vivi žijú v jednej izbe, spia na jednej posteli, ktorá im je primalá. O novej môžu len snívať. Snom Nely je urobiť Vivi maličký kútik – s vlastným stolíkom, stoličkou, lampičkou a mať nejaké hračky. Oblečenie majú skromné. Nela je šťastná, že v čínskom obchode zohnala čižmičky pre dcérku. „Z 12 eur ich zlacnili na šesť, mohla som ich tak kúpiť.“ Kedy si kúpila niečo pre seba? „Nepamätám si.“

Nelka prosí Boha, aby jej mamu (47) nechal žiť, aby vyzdravela, aby mali na lieky, ktoré sa jej snaží kupovať Nela zo svojho 226 eurového príjmu. Mama dostáva 138,83 eur. Po vyplatení poplatkov a exekučnej splátky jej ostane na mesiac 38 eur. Jedlo, hygiena, lieky – to platí Nela. „Mama je mojou najlepšou kamarátkou, usmievať sa začala, keď narodila Vivi, verím, že v takejto babskej trojici budeme žiť ešte dlho, všetko sa určite zlepší, keď budem pracovať, veľmi po tom túžim, ale musíme našu Vivi dostať do kolektívu, je to však dlhá a komplikovaná cesta. Sme naozaj chudobní ako kostolné myši, viem, že sú ľudia na tom omnoho horšie, ja len chcem poprosiť, ak by mal niekto veci, ktoré nepotrebuje, nech ich nevyhodí, s láskou ich prijmeme,“ prosí Nelka a môžeme jej ťažkú situáciu len potvrdiť a snažiť sa pomôcť. Zaslúžia si to.