Mám len synov 

Keď mal druhorodený Paťko sedem mesiacov, rodičia začali byť nepokojní, nehýbal sa tak ako jeho braček v tomto veku. Kolotoč vyšetrení sa skončil u špecialistov v Banskej Bystrici. Paťko má svalovú atrofiu. „Nemala som ani páru, o čo sa jedná. Doktori mi ale nádej nedávali, povedali to na rovinu – prežitie dva roky. A ja som bola zrelá na psychiatriu. Zrútil sa nám svet,“ spomína tridsiatnička Aneta. Dusila v sebe plač, zatláčala slzy, ktoré jej tiekli z očí pri každom pohľade na nádherného kučeravého Paťka. „To predsa nemôže byť pravda, prečo by mal byť smrteľne chorý práve náš Paťo?“ Lekári sa ale nepomýlili...

Spinálna svalová atrofia znamená postupné, no nezvratné ubúdanie svalstva, dochádza teda schopnosti pohybovať sa. Časom sa pridružia problémy s prehĺtaním a s dýchaním, pacient je odkázaný na dýchací prístroj.

Anetka priznáva, že diagnóza syna poznačila aj vzťah s partnerom – on sa úplne uzavrel do seba, nechcel počuť čierne scenáre, nechcel o tom hovoriť, „mal pocit, že keď to nespomíname, tak sa vlastne nič nedeje. Miloval naše deti, žil vo viere, že všetko sa nejako vyrieši a bude dobre.“ Csaba začal riešiť praktický život. Bolo jasné, že bývanie v starom dome u Anetinej mamy, kde sa kúri drevom a vzduch je nedýchateľný aj pre zdravého, je najväčším problémom. Paťko, ktorému hrozí dýchací prístroj potrebuje nové bývanie. Csaba robil v hlavom meste, domov chodieval na víkendy, prípadne každý druhý víkend. „Hrozne sa tešil, keď pre nás vybral bezbariérový dom, tešil sa, že mu schválili 47-tisícový úver na barák, všetko si vyrátal tak, aby sme stíhali splácať mesačné splátky,“ spomína Anetka, ktorá sa tiež sťahovania do nového nevedela dočkať. Osud jej však pripravil krutú ranu.

Zomrel muž, aj mama: Na jar 2016 v piatok večer telefonovala s Csabom, na druhý deň mal prísť domov. „Ráno ale prišli policajti a oznámili mi, že môj Csaba je po smrti. Našli ho mŕtveho na ubytovni v Bratislave. Bola to náhla cievna príhoda. Zrútil sa mi svet. A chlapcom, najmä staršiemu Andrejkovi tiež. O mesiac mal s ockom oslavovať narodeniny, obaja boli apríloví. Namiesto osláv bol pohreb. Neprajem to nikomu.“

V novom dome ešte nebývali, Csaba dokonca nevyplatil ani prvú splátku do banky, smrť ho predbehla. Anetka naďalej bývala v nevyhovujúcom dome s mamou a s deťmi, na splácanie hypotéky dostala odklad. Na jeseň 2016 sa na veľké prehováranie okolia do nového domu predsa len nasťahovala, kúrenie radiátormi pred blížiacou sa zimou bolo pre Paťka zdravšie a čistejšie riešenie. „Prišla sem s nami bývať aj moja mama, ktorej pomoc bola nenahraditeľná. Priznávam, že aj jej dôchodok nám pomohol nežiť v úplnej biede.“ Aby toho na Anetiných pleciach nebolo málo, čerstvej vdove s nevyliečiteľne chorým synom osud pripravil tretí údel. Mama sa stala onkologickou pacientkou, stav sa rýchlo zhoršoval, Anetka doopatrovala aj ju. Na jar 2017 zomrela aj mama, milovaná babka Andrejka a Paťka. „Ostala som úplne sama. Pocit, že už nevládzete ani plakať. Myšlienky, že to nemôžem zvládnuť, že neuživím chlapcov, že to proste nedám.“ plače Anetka. Vzchopila sa, lebo musela. Dvaja krásni synovia ju držali a držia nad vodou, žije len pre nich a bojuje. Teší sa, že Paťko rapoce ostošeť, na invalidný vozík si zvykol, „je najväčším optimistom v našej oklieštenej rodine.“ Andrejko po smrti dvoch blízkych je uzavretejší, ale pre bračeka by urobil prvé aj posledné. „Má ockovu povahu a to je veľmi fajn.“

Poďme k praktickej stránke ich života: Aneta žije zo sirotského, rodičovského príspevku (je stále na predĺženej materskej, plus 120 € z Dobrého anjela.“ Neboli zosobášení, takže vdovské nemá. Aby neprišla o dom, mesačne musí splácať 520 € hypotéku, na živobytie jej ostáva sto eur. Prosba a pomoc pre mladú nešťastnú mamu je úplne konkrétna: ak vyplatí banke 6 500 €, čo je obdobie, kým bolo pozastavené (po smrti Csabu) splácanie hypotéky, mesačná výška splátok sa jej rapídne zníži na 200 €. „To je už suma, ktorú by sme dokázali hradiť bez strachu, či si máme za čo kúpiť potraviny, drogériu.“ Skúsme to.