Rodičia na dvesto percent
|
Pani Julka s manželom Miloslavom mali plány na pokojný a vcelku veselý
dôchodok. Na dome túžili vymeniť strechu, chceli si dopriať sem-tam výlety. Dnes
je všetko inak. Dovolenky nehrozia, na dome stále svieti stará strecha a z úspor
nezostalo nič, dokonca majú na krku úver. „Veru, všetko sa nám obrátilo naruby,
je to ako zlý sen,“ smutne konštatuje 68-ročná Julka.
|
|
|
|
|
Dril: Júlia s Miloslavom syna odpojiť od
prístrojov nenechali. „Žijeme pre Mirka.“
|
V marci 2014 dostali telefonát, s ich synom Mirkom bolo zle. Vysoký tlak,
vyčerpanosť z práce spôsobila, že ich vtedy 45-ročný syn upadol do kómy, z
ktorej sa dodnes úplne neprebral. „Bol to najťažší rok v našom živote. Mirko
bojoval o život, bolo to s ním tak zlé, že nám už podsúvali myšlienku, aby sme
pouvažovali o darcovstve jeho orgánov. Ale akoby sme s tým mohli súhlasiť? Veď
syn dýchal, srdiečko bilo a my sme v sebe stále pestovali nádej. Ktorá mama by
to bez váhania urobila?“
Dospelý syn napokon naozaj zabojoval. Ostal síce v bdelej kóme, ale od
začiatku bolo jasné, že vníma, že cíti a vie, že sú jeho rodiča a sestra
neustále pri ňom. „Mirkovi sa v tom čase narodil aj jeho syn Marko. Syn bol na
ÁRO a o pár poschodí nižšie sa na svet v tej istej nemocnici prihlásil na svet
náš vnúčik, tak veľmi sa naňho tešil...“
V lete 2014 si napokon nevládneho syna zobrali rodičia domov. Odhodlaní
urobiť preňho nemožné. Vzťah s partnerkou mu nevyšiel, dnes už 5-ročného Marka
ale vídava, keď ho starí rodičia idú viac ako sto kilometrov zobrať od jeho
mamy, ktorá ho sama nie je ochotná priniesť. „Téma nášho vnúčika je pre nás
nesmierne smutná a bolestivá. Nikdy nechce od nás odísť, objíma ocka na posteli,
keď mu tečú slzy, malý ho hladká a hovorí mu, nech neplače. Máme vážne
podozrenie, že nevyrastá v zdravom a normálnom prostredí, ale to bude riešiť
súd, nechcem to tu rozmazávať,“ ticho povie babka Julka.
S postihnutým synom sa pustili od prvého dňa príchodu domov do urputného
boja. Každú dva a pol hodinu ho polohujú, cvičia s ním sami a každý druhý deň k
nim chodí fyzioterapeut a masér, niekoľkokrát boli v rehabilitačnom centre
Adeli, ktoré ich jediné bolo ochotné prijať. Dvojtýždňový pobyt tam vyjde do 5
tisíc, pacient musí byť s doprovodom, „my sme tam vždy obaja s manželom, pretože
Mirko je veľký chlap, jeden človek je pri ňom málo. Vyžaduje si non-stop
opateru, ale zo zákona má na opatrovateľský nárok len jeden. Pýtate sa ako sme
na tom finančne? Strašne. Do posledného centu sme na jeho liečbu minuli všetky
úspory, už sme si zobrali aj úver, ďalší nám, logicky, nedajú. Sme akoby väzňami
vo vlastnom dome, Mirka nemôžme nechať samého, vždy jeden z nás pri ňom je. Päť
rokov sme vkuse neprespali jednu noc. Polohujeme ho aj v noci, prebaľujeme,
kŕmime, cez peg podávame tekutiny a polievky. Je to neustály kolotoč, z ktorého
nemôžme vystúpiť, Mirko by sa dostal späť a to nechceme pripustiť. Pokiaľ budeme
vládať, budeme pri ňom, nechcem ani pomyslieť, že máme svoj vek, že sme unavení,
že nás môže zdravie hocikedy zradiť... “
Pokroky: Nad vodou ich drží viera v Boha a nádej, že
raz sa Mirko na nohy postaví. Veď už teraz dokázal nemožné. Stopercentne
reaguje. Keď príde farár, teší sa a pozdraví ho zdvihnutou rukou. Keď mu rodičia
podajú do rúk chrumku, Mirko si ju sám vloží do úst a prežuje! Keď zomrel Karel
Gott, veľmi plakal. Keď vidí svojho synčeka, plače od šťastia! Vie sa aj usmiať,
rozumie takmer všetkému, čo sa hovorí. „Len nerozpráva, snaží sa, chrčí, ale
slovko z neho nevyjde a tak veľmi by chcel niečo povedať.“
Stále je to bdelá kóma? Mama Julka: „Áno, ale každý je prekvapený, čo
všetko v nej dokáže.“ Domov si ho pred rokmi priniesli s dekubitmi, po čase sa
zistilo, že má zlomené štyri rebrá, Mirko ukazoval na bedrový kĺb, bolel ho.
„Prišlo sa na to, že v nemocnici alebo v zariadení, kde chvíľu bol, kým mal
tracheostómiu, im spadol z postele. Ale kto sa vám k tomu prizná? Ten bedrový
kĺb má v zlom stave, operácia však zatiaľ neprichádza do úvahy.“ Keď mu v
narkóze museli vybrať desať zubov aj s koreňmi, Julka s manželom Miloslavom
dostali od primára obrovskú pochvalu.. „Doslova nám povedal, že skladá pred nami
poklonu za príkladnú starostlivosť o syna. Ani jedna preležania, čistý, voňavý,
s neskutočnými pokrokmi – je vidno, že ani deň pri ňom nezaháľame. Jeho slová
boli pre nás balzamom na dušu, keď si spomeniem, ako nám kedysi odporúčali
zamyslieť sa nad darcovstvom jeho orgánov...“
Mirko chodieval vo voľnom čase s aktivistami opravovať hrady a zámky, na
vysokohorské chaty nosil veľké bremená, keď vidí v telke hrad a hory, zosmutnie,
uvedomuje si, že sú to preňho časy už iba minulé. V telke rád sleduje vedomostné
súťaže, rodičia na syna neustále rozprávajú, najnovšie ho naučili rátať do päť.
Mirko pekne ukazuje prstami čísla. Starajú sa oňho s láskou, ale sú veľmi
vyčerpaní fyzicky aj psychicky. Už nemajú odkiaľ vybrať peniaze, strach, že so
synom začnú stagnovať je obrovský. Na mesiac im poisťovňa preplatí 70 plienok,
ale oni musia ďalších sto dokúpiť. K tomu špeciálne podložky. Fyzioterapeut ich
každý druhý deň stojí 15 eur, masér desať.
„My sme sa vlastne tešili na dôchodok, v rámci možností sme sa snažili
naň zabezpečiť. Neriešime už to, že nemôžme zmeniť vzduch, prostredie, dopriať
si dovolenku. Kašľať na to. Aj na starú strechu. Bolí nás, že zásoby sa minuli a
sme odkázaní na pomoc od druhých. Čo nám spôsobuje radosť? Panebože, veď to je
jasné – že je Mirko nažive a že je s nami. Aj keď to máme ťažké. Život je dar a
my si ho nesmierne vážime a vďačíme zaň.“
|
Občianske združenie Medzi nami sa snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a
rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktoré sa
nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.
Možno sa nájde niekto, koho príbeh manželov starajúcich sa o nevládneho syna
oslovil. Aj váš príspevok sa použije na zdravotnícke potreby pre syna Mirka a na
vertikalizátor. ĎAKUJEME!
Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4040218205/3100 (Sberbank). IBAN:
SK8531000000004040218205 SWIFT: LUBA SKBX. Pripíšte poznámku: Julka
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Chcem pomôcť
Občianske združenie Medzi nami sa snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a
rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktoré sa
nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.
Možno sa nájde niekto, koho príbeh manželov starajúcich sa o nevládneho syna
oslovil. Aj váš príspevok sa použije na zdravotnícke potreby pre syna Mirka a na
vertikalizátor. ĎAKUJEME!
Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4040218205/3100 (Sberbank). IBAN:
SK8531000000004040218205 SWIFT: LUBA SKBX. Pripíšte poznámku: Julka
|
|
|
V spolupráci s časopisom Nota bene prinášame každý mesiac konkrétny príbeh ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.
|
|
|
|
|
|
|