Sen o chemoterapii 

Na dne: dnes je všetko inak. Našťastie, nie v jej vzťahu, tam sa láska dá doslova krájať. Ona ľúbi Lukáša, on ľúbi ju a pre oboch je stredobodom vesmíru Nikoletina osemročná dcéra Vaneska. Nedávno oslávili štvrté výročie sobáša, „verím, že nie posledné,“ trpko skonštatuje 35-ročný Lukáš. Už tretí mesiac je ako živnostník bez príjmu, fabrika pre koronu zavrela prevádzku, do obehu museli vytiahnuť ich skromné úspory. Ako prvé sa vždy zaplatí 500 eurový prenájom bytu, „aj keby sme nemali čo jesť, bývanie je prvoradé.“ Nika ako predavačka zarobí 470 eur, je teda jasné, že z jej príjmu trojčlenná rodina nemôže vyžiť. „Žiadnej roboty sa nebojím, chcel som si dočasne nájsť aj nejakú brigádu, ale osud to zariadil inak. Dostal nás do kolien, padáme na úplné dno,“ začína opisovať Lukáš. Hovorí opatrne, pri každej vete mrkne na Niku, kontroluje, či ho zvládne počúvať. Lebo ju nechce rozrušiť. „Moja žena sa už toľko naplakala, kvôli nej a Vaneske chcem bojovať, keby som bol sám, asi to nedám,“ trasľavým hlasom povie chlap, ktorému v začiatkoch korona pandémie diagnostikovali Non Hodkinov lymfóm. A hneď 3b štádium... Lukáš posledný rok priberal, smial sa, že vypije vodu a hneď je o kilo ťažší. V marci sa mu ale na krku vytvorila veľká hrča, o pár dní na druhej strane ďalšia. Bol slabý, cítil sa pod psa. „Nika ma dokopala k doktorovi a poviem ti, bola to šoková terapia, ktorú som musel absolvovať. Ani vo sne by mi nenapadlo, že som onkologický pacient.“

CT ukázalo, že veľká hrča na krku bola tým najmenším nálezom v jeho tele... „ako sme to prijali? Hrozne. Nedokázala som sa od smútku ani nadýchnuť, večer si líhaš s tým, že ráno už bude určite dobre, že je to len blud, potom sa prebudíš a zistíš, že môj muž bojuje o život. Že to nebol sen, že je to krutá realita. Bojím sa, strašne sa bojím.“

Nikoleta žila od šiestich rokov v detskom domove, nemala šťastie na rodičov, drogy, alkohol... Sociálka ju brala rovno z ulice. „V domove mi bolo fajn, čím som bola staršia, tým viac som však hľadala dôvody ako môže jedna mama odstaviť svoje dieťa. Keď som opúšťala domov, mala som zmätok v hlave, nemáš za kým ísť, poradiť sa, nikto ťa neprichýli... Skočila som do vzťahu, z ktorého som musela rýchlo vycúvať, chlap pil, bol arogantný..., lenže ja som s ním otehotnela. A vďačím Bohu, že som porodila zdravú a krásnu Vanessku. S Lukášom som sa zoznámila v práci, keď sme sa dali dokopy, nechcela som tomu veriť. Nedúfala som, že pri nás ostane. Jeho rodina mu, bohužiaľ, dala na výber – buď ja alebo oni. A on si vybral mňa. Odhovárala som ho, ale nedal sa odbiť. Spravili sme si jednoduchú svadbu, našli si prenájom a žili sme si svoj skromný, ale šťastný obyčajný život. Vždy sme mali prácu, opýtaj sa majiteľa, nikdy nemeškáme s prenájmom, nikdy nehladujeme, Vaneska má všetko, čo potrebuje. Ale Lukášova diagnóza nás dostala...“, spustí potok sĺz Nika.

Aby sme nechodili dlho okolo horúcej kaše, pomenujme problém úplne jasne. Lukáš má dva a pol tisícový dlh v zdravotnej poisťovni. Áno, teraz si sype popol na hlavu a vie, že urobil fatálnu chybu. „Správal som sa ako idiot. Mal som pocit, že som mladý, vo fabrike sme mali každý rok brutálne zdravotné kontroly, doslova nás celých presvietili, nič mi proste nebolo. Trikrát sme menili prenájom a to vždy musíš dať vopred depozit, jednoducho, áno, nezaplatil som si zdravotku, peniaze išli do domácnosti. Čistá blbosť, nezodpovednosť, viem...,“ vychrlí zo seba chorobou unavený mladý chlap.

Ako neplatiča mu po stanovení diagnózy urobili najnutnejšie zákroky. Do nemocnice prišiel totiž v hodine dvanástej a doslova mu išlo o život. Dostal aj prvú chemoterapiu. Čo bude ďalej? V čase písania tohto príbehu Lukáš nevie, či dostane aj druhú (mal by ich mať šesť). „Zmenili sa mi všetky hodnoty. Vážim si každý nový deň a neželám si nič viac ako dostať druhú šancu. Ako zabojovať o život. Momentálne je mojou najväčšou túžbou dostať do žily ďalšie dávky chémie. Ak mi potečie infúzka, celý šťastný ti zavolám,“ povie Lukáš a vzápätí sa rozplače ako malé dieťa. Bojí sa. Rakoviny. Bolesti. Smrti. Chce byť s Nikou a Vaneskou. Už ju nechce vidieť plakať a trápiť sa. „Zažila si toho v živote tak veľa zlého, sľúbil som jej, že so mnou jej bude len dobre, na všetko budeme dvaja. Hanbím sa, že ju trápim. Ona ma drží nad vodou a ja ju neskutočne milujem.“

Lukášovi poisťovňa schválila splátkový kalendár. Mesačne musí platiť 136 eur dlh, plus 66 eur základné poistenie. V obálke majú nasporených posledných dvesto eur... A aby toho nebolo málo, tri dni po mojej návšteve prišla Nika o prácu. Prepúšťali... Dnes bola na pohovore na benzínke, zajtra ju čaká ďalší, „pôjdem aj kopať kanále, musím si niečo nájsť. Čaká nás ťažké obdobie, už nevládzem ani plakať,“ prosebne povie a slzy sa opäť rozkotúľajú. Prosím, pomôžme!