Narodila sa druhýkrát 

Vzápätí sa Ninka začala šialene potiť, zvracala, v sprche začala upadať do bezvedomia. Volali záchranku, prišla až po 40 minútach, dovtedy sa mama s babkou snažili udržiavať Ninu pri vedomí. Na Kramároch zistili, že jej praskla aneuryzma – došlo ku krvácaniu do mozgu. Doposiaľ zdravému 16-ročnému dievčaťu sa začal boj o život. Operácie a komplikácie (zahnisávanie rany) pre ktoré mala Ninka pol roka otvorenú lebku. Lekári boli zdržanliví v prognózach, najskôr nebolo isté, či prežije operáciu, po nej zas, do akej miery ostane poškodený mozog. Z Ninky sa stala handrová bábika, napojená na hadičky, s tracheostómiou a v bdelej kóme.

Nina je jediným dieťaťom Lucie a Ota. Prvé dni a týždne od Ninkinej „nehody“ opisujú ako šialenstvo, nechápali ako sa im v sekunde zmenil život. Doma im najväčšou oporou bola Luciina mama, ktorá prízvukovala, že sa nemôžu zničiť plačom, ide a musí sa ísť bojovať.

Ninka sa na svoj pobyt v nemocniciach nepamätá, posledné čo jej ostalo „z minulého života“ je, ako pripravovala do školy model klobúka a náhrdelníka, pred ochorením bola študentkou Spojenej školy Tokajícka v Bratislave, kde študovala odevný dizajn a práve končila prvý ročník.

Nechajme minulosť bokom, nevracajme sa do ťažkých momentov, kedy sa rodičia báli ďalšieho rána, lebo nevedeli, čo bude s ich jedinou dcérou.

Posuňme sa v čase... leto 2022. Nina má pred sebou dlhodobú liečbu – založenú predovšetkým na rehabilitáciách, má veľkú šancu opäť sa zapojiť do bežného života, byť do veľkej miery sebestačnou. Ninka sa učila všetko odznova, dnes už rozpráva (pomalšie, ale zrozumiteľne), sedí, dokáže sa najesť, obliecť, nevie však chodiť, presunúť sa sama z postele na vozík, dostať sa na toaletu, pri hygiene potrebuje asistenciu. Oslabená je jemná motorika, zhoršila sa pamäť, koncentrácia, zrak, sluch.

Otec Oto v sekunde nechal prácu v Rakúsku, mama Lucia mala roky malé „sídliskové“ kaderníctvo v hlavnom meste, ale aj ona ostala doma. Nina ich potrebovala. Žili z úspor, pôvodne chceli konečne dorobiť dom – fasádu, novú bránu, upraviť dvor – všetko išlo bokom a dom už asi navždy ostane bez fasády. Peniaze išli a idú na dcérku. Len, míňajú sa rýchlo. „Presnejšie, už sa minuli,“ podotkne Lucia, ktorá je na dcéru pyšná. „Je veľká bojovníčka, aj keď jasné, prídu a často na ňu depresie, bezmocnosť. Otázky prečo a dokedy ešte. Bohužiaľ, odpoveď nemáme.“

Všetci, najmä Ninka sa museli nastaviť na nový život. Tešiť sa z úplne iných vecí ako kedysi, „vážime si detaily, ktoré si v zabehnutom živote ani nevšimneš,“ povie mama Lucia a už 19-ročná Ninka pritakáva. Tento rok je vcelku fajn. Začala s rehabilitáciami v Hendi centre v Piešťanoch, kde po dlhých mesiacoch na chvíľu okúsila aj barle. „Síce boli traja terapeuti okolo mňa, aby ma istili, ale bol to krásny pocit, akože stáť na vlastných, akože sa, hoci slimačím a bojazlivým tempom, pohnúť pár krokov. Doma to ale nedávam, strašne sa bojím, mama s ocom ma povzbudzujú, ale strach je stále u mňa silnejší,“ rozrozpráva sa mladá žena, ktorá si svoju plnoletosť predstavovala úplne inak.

Za normálnych okolností by už mala po maturite, teraz sa teší, že na diaľku ukončila druhý ročník. Mama jej s učením pomáhala, ale praktickú časť na tému upcyklácia si vymyslela sama. „Ide o to, že zo starého oblečenia vytvoríš nové. Robila som nohavice a celkom, fajn,“ usmeje sa Nina.

Mladučká invalidná dôchodkyňa so smiešnym 400 eurovým dôchodkom. Sediac na invalidnom vozíku si maľuje budúcnosť. Čo je jej snom? „V prvom rade nohy. Viem, že už nikdy to nebude ako predtým, ale predstav si, že by som si len tak sama labzovala po obchodoch. Žiaden vozík, chodítko, ani barle. No, dajme domu, že možno jedna palica, ale ideál aj bez nej. Nesledovať, kde sú bariéry, či sa vozík zmestí do dverí, v kabínke si skúšať oblečko. Proste, tak ako sme to kedysi s maminou raz za čas robili. Taká milá pohodička...“ A keď skončí školu, rada by si „raz“ otvorila malý obchodík so svojou módou, možno aj upcyklovanou, v obchodnej značke budú určite je iniciály NW, „možno fashion by NW,“ sladko sa usmeje statočná Nina.

Chýbajú jej rovesníci, spolužiačky riešia frajerov, zábavu, brigády, dovolenky. Ninka s rodičmi sa tešia na každý ďalší rehabilitačný pobyt v Hendi centre. Pre Ninku je to aj obrovská psychická vzpruha. „Oni sú tam všetci geniálni, terapeuti, personál, krásne nové prostredie. Patrím do Andrejovho tímu a počas terapií sa fakt aj nasmejeme. I keď je pravda, že v podvečer som totálne unavená, v princípe od ôsmej do 16-tej vkuse makáme. Ale je pre mňa radosť byť tam,“ posiela do Piešťan vyznanie dievča, ktoré sa nevzdáva.

Mama Lucia: „Pre nás sú aktuálne najdôležitejšie dve veci – zháňať peniaze na pobyty v Hendi centre, kde je Nina ako ryba vo vode a keď sme doma, tak je to fitko. Trikrát v týždni má trénerku a intenzívne cvičia s celým telom. Ninke sa podarilo už aj zhodiť váhu, ktorú nechtiac nabrala, keď sa nemohla veľa hýbať, ale fitko oceňujú aj v Piešťanoch, vždy zhíknu, vidno progres. Jednoducho, všetko dávame na cvičenia, je to pre nás doslova dôležitejšie než jedlo.“ V Hendi má Nina oxygenoterapiu s biolampou, dvojhodinové intenzívne cvičenia, hydroterapiu plus bazén, masáže, neurostimulátor WalkAide a Spider terapia. „Tej som sa bála, lebo visím vo vzduchu na popruhoch a cvičím, ale je to už jedna z mojich najobľúbenejších aktivít,“ povie Ninka.

Tri roky fungovali nadoraz, no už potrebujú pomoc aj „zvonka“. Týždenný rehabilitačný pobyt stojí 1 500 eur, plus ubytovanie a strava. Ideál je dvojtýždenný turnus. Lucii sa po dlhej pauze v kaderníctve zákazníčky vracajú pomaly, oco Oto o prácu nedávno prišiel, momentálne si zháňa niečo nové. „Uvedomujeme si, že je ťažká doba pre každého, aj zdravého, o to viac budeme vďační za každé darované euro. Naša jediná dcéra je pre náš všetkým.“