Doživotne 

Rachel chce byť modelkou. Aj s inzulínovou pumpou. „No a čo?“ Je z nej už polovičná doktorka, o svojej chorobe hovorí bez okolkov, plynule a hoci povie, že je to ťažké, druhým dychom dodá: „Veľa detí je na tom ešte oveľa horšie. Nie, ja neplačem.“

AKO SME SPOLOČNE POMOHLI V ROKU 2013?
Šikovná 11-ročná Rachel. Budúca moderátorka, modelka, hviezda. Dievčatko, ktoré otvorene hovorí o svojej cukrovke, má triezvy pohľad na svet a verí, že v živote sa raz presadí. Ten, kto nie je odkázaný na prísny stravovací a pitný režim, na inzulínovú pumpu a sledovanie hladiny glukózy v krvi, ten možno len mávne rukou a povie, že veď cukrovka je už dnes takmer ako obyčajná chrípka. Nie je. Rachel by o tom dokázala rozprávať... Navyše ani rodinná situácia nebola v čase písania príbehu o Rachel veselá. Rodičia mali tesne pred rozvodom a z pekného bytu v meste sa museli sťahovať. Rachel mala jediný sen, do bytu, kam sa mali presunúť chcela detskú izbu podľa svojich predstáv. Takže bolo viac než jasné, kam vyzbierané peniažky poputovali. Padli naozaj na úžitok!

Doživotne

Počas školských prestávok volá mame a hlási jej cukor: S cukrovkou sa dá žiť, len treba ustrážiť režim.

Rachel. Desaťročné dievčatko, ktoré sa krátko po nástupe do prvej triedy muselo zmieriť s tým, že bude doživotne odkázaná na inzulín.

Mama Silvia sa celý čas na svoju dcéru usmieva a nespustí z nej oči. „Ona vám povie všetko a bez chyby, je veľmi šikovná. Až si hovorím, po kom to dievča je,“ zámerne odľahčí tému žena, ktorá si uvedomuje, že najťažšie obdobie, kedy si jej Rachel bude uvedomovať svoj diagnózu, ešte len príde. Keď dospeje a zatúži po vlastných deťoch. Cukrovkárky si totiž svoje tehotenstvo musia prísne plánovať a byť v nepretržite pod lekárskym dohľadom.

Predčasne: Rachel baví všetko. V škole má prím slovenčina, matematika, rada má hip hop, ale keď vyrastie, bude asi modelka. „Mama povedala, že mám dlhé nohy a som chudá, nevadí, že mám inzulínovú pumpu, “ prezradí dôvody jej budúcej kariéry mladá slečna. Pokojne ale môže byť aj moderátorkou, je pohotová, bezprostredná... Stačí, keď sa opýtam mamy na hocičo, Rachel skočí do debaty a odpovedá ona. A mama potom len prikyvuje, smeje sa a dodá: „Áno, presne tak to bolo.“ Napríklad banálna otázka o narodení malej Rachel. Štvrtáčka vie všetko: „Prišla som na svet malilinká, veľmi malilinká, maminka sa o mňa bála, asi aj plakala.“ Bolo to 30. augusta 2002, päť týždňov pred plánovaným termínom. Bábätko malo len 1200 gramov a 37 centimetrov. Ale bojovalo a vystrábilo sa. Bez akýchkoľvek následkov. Rachel bola živá za troch. Vyhýbali sa jej aj bežné choroby, mama Silvia tvrdí, že až dnes si uvedomuje, aká bola vtedy šťastná. Zdravé dieťa. Nič viac si človek nemôže priať. V septembri 2009 s veľkou radosťou nastúpila Rachel do prvej triedy, no už v októbri dostala zápal priedušiek. Silný. Skončili v nemocnici. „Prepustili nás z nej až pár dní pred Vianocami a darček sme dostali vskutku „originálny“. Diabetes melitus 1.“ Zápal totiž napadol bunku na pankreasy, ktorá praskla a „na svete bola cukrovka“. Pankreas totiž prestal produkovať inzulín. Takto zjednodušene to vysvetlí Rachel a ukazuje dopichané prsty, na ktorých koža nie je hladká, pretože sú na nej hrbolčeky po vpichoch. Šesťkrát za deň si musí kontrolovať hladinu cukru v tele a podľa toho dávkovať inzulín.

Nie je čas na nič: „Bol to zvláštny pocit, stále ste v tom, že liečime zápal priedušiek, že musím byť trpezlivá, aby lieky zabrali a namiesto radosti, že priedušky sú čisté, príde rana ako z dela v podobe cukrovky. Zrazu nie je čas na nič. Musím sa rýchlo učiť pichať injekcie, študovať kombinácie čo robiť, keď cukor stúpne, keď klesne, ako dávkovať jedlo a čo vlastne malej môžem a čo nemôžem variť. Bola som bezradná, nahovárala som si, že sú aj iné, horšie choroby, ale jednoducho bolesť z toho, že moje milované dieťa už nikdy nebude zdravé prevážila a plakávala som ako malá. Tajne, nie pred dcérkou.“ Šikovná štvrtáčka však dodá aj iný možný dôvod vzniku cukrovky: „Čítala som, že to môže byť aj zo stresu alebo z veľkého šoku a podľa mňa to sa stalo aj mne. Mala som svojho milovaného psíka, ktorého zrazilo auto a zomrel. Videla som ho mŕtveho a hrozne som plakala a bola smutná. Kľudne mohol aj mŕtvy psík zapríčiniť moju chorobu...“

Silvia je dobrovoľne nezamestnaná, zatiaľ sa jej nepodarilo nájsť prácu, v ktorej by akceptovali viaceré prestávky počas dňa. Keď sa Rachel zmení cukor, musí letieť do školy, okrem toho musí kontrolovať stravovací a pitný režim. Zdravý pankreas vylučuje inzulín, pričom reaguje na zvýšenú hladinu glukózy v krvi. To znamená, že človek potrebuje viac inzulínu keď je a menej keď spí. Diabetik ako Rachel, sa musí naučiť plánovať si denné jedlá a inzulínové injekcie tak, aby ladili s jej dennými aktivitami. Je veľmi dôležité udržiavať požadovanú hladinu glukózy v krvi počas dňa. Jedine tak sa dá predísť hyperglykémii (nadmerne vysoká hladina cukru v krvi) alebo hypoglykémii (nadmerne nízka hladina cukru v krvi). „Je ešte malá na to, aby som sa mohla spoľahnúť, že všetko zvládne a dodrží.“ Aj preto nemôže chodiť napríklad do školy v prírode. Hoci je veľmi rozumná, je to ešte dieťa a pri hre zabudne, že si má skontrolovať cukor, že sa má najesť...

Nový domov: Veľkým problémom je momentálne aj rodinná situácia. Silvia má pred rozvodom, priznáva, že odhodlať sa k tomu mala už skôr. „Nemám v manželovi oporu, nepomôže, nezaistí, že malá sa naje v správny čas, neskontroluje, čo zjedla. Už dávno má môj muž iný svet, iné priority, my dve v ňom miesto nemáme.“ Matematika nepustí, byt sa predá a mama s dcérou sa musia presťahovať do menšieho mestečka. „Život ide ďalej, na prvom mieste je u mňa zdravotný stav Rachel. Všetko zvládneme,“ opatrne povie Silvia a malá slečna pozrie na hodinky. Pripomína, že sa blíži prvá večera, „len som zvedavá, aký bude cukor. Veď som stále smädná, mám v sebe už tretí džús, niečo nebude v poriadku.“ Cestoviny a múčne jedlá musí obmedzovať, zvykla si, že milované strapačky môže len raz za čas. „Zato mäso môžem jesť do aleluja, strašne zvláštna je cukrovkárska diéta. Ale čo už. Viem, že keď nebudem poslúchať doktorov, môže sa stať všeličo, hrozí slepota, amputácia končatín a to si neviem ani predstaviť.“

S mamou sú zohratou dvojkou, Rachel vníma nie príliš ružovú finančnú situáciu a preto, keď sa jej opýtam, po čom túži, najskôr z nej vylezie, že nič nepotrebuje. Následne mrkne na Silviu a nevinne detsky prizná: „Mať svoju detskú izbu s počítačom, to by bolo! Ale ak to nevyjde, nevadí, veď veľa stoja potraviny, ja viem.“ Učí sa na samé jednotky a vie, že maturitou sa pre ňu vzdelanie neskončí. „Určite pôjdem na vysokú školu a budem robiť mamke radosť. Budem poctivá diabetička. Doživotne.“



Občianske združenie Medzi nami sa snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktoré sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.
Možno sa nájde niekto, koho osud Rachel s mamou oslovil. Radi by sme im prispeli na detskú izbu pre Rachel. ĎAKUJEME!
Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4040218205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Rachel.

Chcem pomôcť

Občianske združenie Medzi nami sa snaží pomôcť sociálne slabším rodinám a rodinám s postihnutým členom, preklenúť bezútešnú situáciu. Ide o ľudí, ktoré sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.
Možno sa nájde niekto, koho osud Rachel s mamou oslovil. Radi by sme im prispeli na detskú izbu pre Rachel. ĎAKUJEME!
Číslo účtu, kam môžete posielať príspevok: 4040218205/3100 (Ľudová banka). Pripíšte poznámku – Rachel.


Nota bene

Nota bene

V spolupráci s časopisom Nota bene prinášame každý mesiac konkrétny príbeh ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.

facebook fan page

pridajte sa k nám na Facebooku