ako sme spoločne pomohli v roku 2013 

Najkrajšie na „našich“ príbehoch je, že nik nemal hlavu tak ponorenú v smútku a depresii, že by na život úplne zanevrel. Každý z našich hrdinov bojoval a chcel bojovať. Väčšinou boli hnacím motorom deti, resp. celkovo láska. Tá ma predsa toľko podôb! A aj keď sme vždy prepočítavali doslova centy, z čoho daná rodina musí vyžiť, nikdy sa mi nestalo, aby som sa nestretla s pohostinnosťou.
Nádherné bolo, keď mi sluchovo postihnutý otec Peter (decembrový príbeh) ponúkal čerstvo vypražený karfiol so zemiakmi... :-) Každý ku kávičke ponúkol sušienky, domáce koláčiky, chlebíčky. A ja som bojovala – trápne mi bolo čosi zjesť, veď hostitelia nemajú z čoho žiť, trápne mi bolo ale aj nezobrať si, aby si, nedajbože, nepomysleli, že sa mi prieči vziať si z ich taniera...
Aj v roku 2013 sme sa v občianskom združení Medzi nami presvedčili, že pomáhať sa oplatí, že aj keď nevyriešime celkový problém, čiastočná pomoc aspoň na chvíľu rozjasní chudobný život naozaj ťažko skúšaných rodín. Ďakujeme, a to mnohokrát, skvelému Nota bene, že nezasahuje do dramaturgie príbehov, že im poskytuje adekvátny priestor, že proste osudy ľudí vo svojom časáku chce mať! A predovšetkým, veľká vďaka čitateľom, ktorí príbehy prečítali a rozhodli sa pomôcť v rámci svojich možností.

Január 2013
Krásne, urozprávané dievčatko prišlo na svet komplikovane. Hoci tehotenstvo bolo bezproblémové a rodičia čakali zdravé bábo, pôrod sa skomplikoval. Hoci sa vedelo, že Laura je priveľká, lekári nenariadili cisársky rez. Nechali jej mamičku 19 hodín sa vytrápiť, lenže malá sa akoby zasekla, hlavička bola vonku, ramená už nešli. Laura z mamy Sone doslova vytrhli. A následky sa prejavili. Čerstvej mamičke stroho oznámili: „Dcérka je zranená, pravá ruka je ochrnutá, inak je zdravá.“ Prakticky od začiatku začali s Laurinkou bolestivo rehabilitovať, aby ručičku čo najviac rozpohybovali. Dnes už štvorročná slečna však stále robí všetko ľavačkou. Tá pravá ruka nie a nie poriadne nakopnúť. Uverejnením Laurinho príbehu sme im chceli dopomôcť k delfinoterapii, na tú napokon nešli, ale vyzbierané peniažky použili rodičia výhradne na odbornú rehabilitáciu na Slovensku. Laura cvičí na ďalej a držíme jej palce! »»»

Február 2013
Martina je na chorú Sašku sama. Prognózy nie sú ružové, Saškina diagnóza je ojedinelá a dievčatko časom skončí trvale na invalidnom vozíčku. Po zdĺhavých vyšetreniach sa konečne diagnostikovala choroba: ataxia teleangiektázia, teda rozpad chromozómov v bunkách, na Slovensku je s takýmto postihom len šesť detí. Saška je jedným z nich. Otec choré dievčatka o dcéru záujem nejaví, posiela len výživné „v závratnej výške 60 eur“. A mama Martina sa obracia ako môže. Ak si chcela privyrobiť upratovaním (80 eur mesačne), úrady jej automaticky znížili opatrovateľské z 260 na 210 eur. Žijú zo dňa na deň. V prenájme spolu s babkou, ktorá ako kuchárka, Martina jej vďačí za veľa. Vďaka babke nehladujú... Vyzbieraným príspevkom sme, aspoň na chvíľu, spríjemnili rodine Sašky život, mama Martina bola šťastná a ďakovala odušu. »»»

Marec 2013
Jeden z najsilnejších príbehov, ktorý sa stále viac a viac zamotáva. Choroba tu ide naozaj ruka v ruke s chudobou. Osemročná Angelika prišla na svet predčasne, vážila len 900 gramov a merala 36 centimetrov. Malilinká ako hrášok. Ale zabojovala. V deviatich mesiacoch už cupitala po svojich, keď mala rok chodila po izbe a bľabotala „haló, mama, dedo...“ Po vybratí nosných mandlí, ktoré údajne tlačili na sluch však Angelika onemela. Prestala reagovať na zvuky, do papierov prišiel záznam: 100% nedoslýchavosť. V 2012 vážne ochorela mama Martina – nádor na prsníku. V čase uverejnenia ich príbehu bolo v hre niekoľko otáznikov. Či Martina podstúpi amputáciu prsníka a či Angelike testy potvrdia neurofibromatózu. Bohužiaľ, oboje sa naplnilo. Martina dnes bojuje ostošesť, pretože pri amputácii došlo k vážnemu porušeniu mobility ruky, Angelika začala chodiť do školy, neurofibromatóza je síce zatiaľ relatívne v kľude, ale nik nevie dokedy. Otec Jaro si zháňa brigády, aby priniesol groš do rodiny, na trvalý úväzok je ťažké ho prijať, pretože Martina je v nemocnici teraz „varená-pečená“ a niekto musí byť s Angelikou. Vďaka príbehu v NotaBene sa ale podarilo vyrovnať dlhy na plyne, takže nemuseli byť odpojení od kúrenia, následne boli ako rodina aj v relácii Modré z neba, kde sa im urobila nová kuchyňa. Bohužiaľ, najviac potrebné zdravie, im nik nevie zabezpečiť... »»»

Apríl 2013
Šikovná 11-ročná Rachel. Budúca moderátorka, modelka, hviezda. Dievčatko, ktoré otvorene hovorí o svojej cukrovke, má triezvy pohľad na svet a verí, že v živote sa raz presadí. Ten, kto nie je odkázaný na prísny stravovací a pitný režim, na inzulínovú pumpu a sledovanie hladiny glukózy v krvi, ten možno len mávne rukou a povie, že veď cukrovka je už dnes takmer ako obyčajná chrípka. Nie je. Rachel by o tom dokázala rozprávať... Navyše ani rodinná situácia nebola v čase písania príbehu o Rachel veselá. Rodičia mali tesne pred rozvodom a z pekného bytu v meste sa museli sťahovať. Rachel mala jediný sen, do bytu, kam sa mali presunúť chcela detskú izbu podľa svojich predstáv. Takže bolo viac než jasné, kam vyzbierané peniažky poputovali. Padli naozaj na úžitok! »»»

Máj 2013
Ťažký život s autistom. Dominikovo správanie je nevyspytateľné, ako-tak ho vie ukočírovať iba jeho mama Andrea, ktorá je na výchovu postihnutého syna sama. Ale aj ona občas skončí s modrinou od vlastného milovaného dieťaťa... Bývajú v sociálnom byte, napriek minimu peňazí musí byť doma vždy jeden a ten istý druh čokolády, lebo keď nie je, Dominik dokáže spustiť riadny cirkus. Andrea je šťastná, že zamestnávateľ je vyšiel v ústrety a ako predavačka pracuje len do tretej, aby stihla vyzdvihnúť Dominika zo školy a v zabehanom režime aby dokončili deň. I keď, plánovanie pri autistoch úplne vypadáva. Nikdy sa nevie nielen to, ako sa Dominik ráno zobudí, ale ani aký bude o hodinu-dve. Aj cestovanie MHD v ideálnom prípade trvá 20 minút, ale občas to trvá aj hodinu. Podľa chlapcovho správania treba radšej vystúpiť, prejsť zastávku pešo, nech sa ukľudní, potom zasa nastúpiť na ďalší spoj... Pomoc z príbehu išla na prázdninové aktivity pre Dominika, to bol aj Andrein cieľ. »»»

Jún 2013
Na nič sa nehrá. Dodo priznáva, že šťastie na rodičov a rodinu nemal. Otec Róm, mama biela, ale farba pleti je to posledné, čo by Dodo riešil. Otec bol tyran a agresor, pred kotrým Dodova mama doslova ušla. Lenže ušla aj od šiestich detí... Keď sa ho pýtame na peknú spomienku z detstva, bez zaváhania odpovedal: „Žiadna“. Doslova rátal dni do svojej plnoletosti. Aby mohol za minulosťou urobiť hrubú čiaru a začať sa starať sám o seba. Bolo to ťažké, priznáva depresie, sklony k skoku z mosta, ale priznáva aj veľa cudzích a dobých ľudí, ktorí mu podali podali pomocnú ruku. Dodo sa dostal do hlavného mesta, býval na ubytovni, chodil na strednú školu a popritom si privyrábal v trnavskej nemocnici ako ošetrovateľ. Pomoc potreboval najmä s novým notebookom kvôli škole a s úhradou nájmu na ubytovni. A mal ešte jednu túžbu – nájsť svoju biologickú mamu, ktorá od nich odišla a ktorú si Dodo rokmi asi zidealizoval... Materiálnej pomoci sa Dodovi dostalo nielen cez príbeh v NotaBene, ale následne aj v relácii Modré z neba, kde bolo okrem iného aj dopriate stretnúť sa s biologickou matkou. Výsledok? Dodo pochopil, že normálna a dobrá žena od detí proste neujde. Stretnutie bolo zvláštne a Dodo s mamou v kontakte nie je. Pochopil, že ružové okuliare musí dať dole... »»»

Júl 2013
Terka. Týraná psychicky aj fyzicky. Bitá ako posledný pes. Stále však chrániaca svoje deti. Najmä najmladšieho Miška. Ktorého jeho otec – tyran, držal pri otvorenom okne, že ho vyhodí, ak neprestane plakať. Miško, ktorý má svalovú atrofiu jed stredobodom vesmíru nielen mamy Terky, ale aj jej už čerstvo dospelej dcéry Mišky. Tá napokon našla odvahu a udala svojho otca, ktoré napokon odsúdili na 9 rokov basy. Po verdikte sudcu sa otec pozrel na Mišku a zasypel: „Teba zabijem, len čo ma pustia. Nájdem si ťa.“ V strachu teda žijú permanentne, z odmeraného trestu sa už 4 roky ukrojili... Mama Terka je na opatrovateľskom, v čase písania príbehu žili v prenájme, kde bolo treba urgentne uhradiť dlh. Vďaka príspevkom od dobrých ľudí, ktorí si príbeh prečítali, sa to aj podarilo. Po čase však Terka s Miškom na vozíčku a Miškou museli prenájom aj tak opustiť a skončili v krízovom centre. »»»

September 2013
Prváčka Vaneska žije s babkou a dedom. Rodičia holdovali drogám, otec je v base, mamka si žije svoj čudesný život. Občas je na drogách, občas nie. So starými rodičmi je malej princeznej super, dievčatko nerieši, že babka je silná cukrovkárka, že z dôchodkov sa vyskakovať veľmi nedá, že babku trápi ako sa jej nevydaril syn, Vaneskin otec. Ako sa bojí, že keď ho pustia z basy, príde k nim bývať, lebo nemá kam inam ísť... Vaneska mala šťastie pri narodení, jej matka totiž drogovala aj počas tehotenstva, abstinenčné príznaky na bábätku neboli prisilné. Lekári však rezolútne odmietli dať novorodenca biologickej matke, v hre bol ústav alebo starí rodičia. Valika s Jánom neváhali, vnučku s láskou prijali. „Vyhrali“ aj boj na súde, kde im Vanesku pridelili oficiálne. Netušili však, že povinné sedenia u psychologičky sú spoplatnené a či súd vyhrajú alebo nie, musia zacvakať. Dohromady 550 eur. A tak im mesačne strhávajú z dôchodkov po 10 eur... Pomoc od nás prišla aj vďaka vám. Podarilo sa vyzbierať potrebnú sumu a ostalo ešte aj na darčeky pre Vanesku. »»»

Október 2013
Zúbožená, uplakaná, nešťastná Zlatka. Zúfalo prosila o pomoc. Nadovšetko miluje svojho muža, ktorému diagnostikovali zákerný druh rakoviny. Ona s deťmi tak ostala prakticky bez príjmu. Plakala, že nemá ani na džús pre muža do nemocnice, nieto ešte na vyplatenie prenájmu a na normálne žitie. Sama je na invalidnom dôchodku, po porážke ostala polovica jej tela paralyzovaná. Zlatkin vzťah s mužom by jej mohli mnohí závidieť. Tí dvaja sa ľúbia ako kone a mali ste vidieť oči plné šťastia, keď dostala do ruky peniažky na vyplatenie dlhu a ostalo aj na topánky a zimné oblečenie pre deti, aj na „džúsik“ pre chorého muža Dušana. Ten naďalej bojuje s chorobou, bohužiaľ aj s chudobou... »»»

November 2013
Okaňa s najdlhšími mihalnicami na svete. Karolínka. Trojročné dievčatko má nádhernú tváričku, ale je z neho ležiaca bábika. Karolínka sa narodila o mesiac skôr, desiaty deň po na narodení jej praskla cievka v mozgu, došlo k intenzívnemu krvácaniu a lekári pripravovali rodičov na najhoršie. Vraj do rána malá neprežije. Prežila, no s fatálnymi následkami. Celý život sa začal točiť okolo postihnutej princeznej. Zrazu aj ADHD syndróm staršieho Lukáška išiel do úzadia. Vyzbierané peniažky sa mame Adriane zišli ako soľ, išla s Karolínkou na rehabilitačný pobyt do Dunajskej Lužnej, ktorá je ich druhým domovom... Navyše, aby toho na obetavú mamu nebolo málo, jej manželstvo bolo čerstvo rozvedené. „Nevyšlo to, išiel k inej,“ stroho okomentovala svoj nový „stav“ Adriana. Žije len pre svoje deti. »»»

December 2013
Nádherný chlapský tandem. Oco a syn. Rozumejú si aj bez slov. Doslova. Otec Peter je odkázaný na načúvací prístroj, na jedno ucho nepočuje vôbec, na druhom sú zvyšky sluchu. Po rozvode mu syna zverili do opatery a chlapi spolu bačujú báječne. Snívajú len o vlastnej streche nad hlavou, za ubytovňu sú síce vďační, ale „svoje je svoje.“ Veria, že jedného dňa im pridelí mesto aspoň maliličkú garzónku. Adrián má sedemnásť, ale nijakú pubertálnu drzosť v ňom nehľadajte. Váži si svojho otca za všetko. Ako varí, stará sa o domácnosť, chodí do práce, ako mu vlastne vôbec nechýba mama. Okrem materiálnej pomoci dostali Peter s Adriánom aj slušnú finančnú výpomoc, takého „Ježiška“ ešte nikdy nemali... »»»

Aktuálny príbeh:
Úkaz Tomáš

Chcem pomôcť

Pri každom príbehu - pokiaľ je tento príbeh aktuálny - je uvedená možnosť pomoci, v prípade finančných darov aj heslo prostredníctvom ktorého, je možné poukázať na číslo účtu IBAN SK853100 0000 004040218205 prostriedky pre konkrétny príbeh. Ak heslo neuvediete, vyzbierané peniaze sú darované na aktuálny príbeh. Naša pomoc je však vždy výlučne adresná a konkrétna.

Aktuálny príbeh:
Zázrak menom Katka

Nota bene

V spolupráci s časopisom Nota bene prinášame každý mesiac konkrétny príbeh ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.