Nový život 

Prežila si svoje, viackrát, aj vlastným pričinením, klesla na dno a pokúšala sa vyhrabať z toho bahna. Andrea na rovinu priznáva, že ľahké to nebolo a oceňujem veľmi jej úprimnosť, keď povie, že na dobrú cestu životom sa nedostala na prvýkrát. Tých reparátov bolo niekoľko...

Neplánovaný spiderman: Ďalším paradoxom pri tomto príbehu je, že vlastne po prvýkrát sedím zoči-voči s človekom, ktorý sa okúňa prijať pomoc od druhých. Andreina spoveď je úprimná, hovorí, že vlastne tento jej nový život je, v porovnaní s minulosťou, rozprávkový. Na to sa z dvora ozve chlapčenský hlas, pýta sa mamy, či má preňho ešte kúsok čokoládky. Andrea svojho syna zavolá dnu a zrazu okamžite viem, že slnkom v jej živote jej tento dôležitý pán. Šesťročný Andrejko. Čerstvý prváčik, urapotaný budúci Spiderman. Keď vyrastie, chce sa totiž stať práve takým hrdinom. V sekunde ukazuje škoskú aktovku, dosky na zošity, peračník, kľúčenku a ešte aj fľašu na pitie do školy. Všetko, ako inak, spidermanovské. Popritom stihne prezradiť, že polievka mu dnes v škole nechutila, lebo v nej bolo veľa všelijakej zeleniny, ale buchty vraj šmakovali.Vnútri mali džem! Pani učiteľka je dobrá a mladá, no a viac už nepovie, lebo ide späť pred dom na ihrisko.

Andrea sa celý čas počas Andrejkovho monológu len šťastne usmievala. Tehotenstvo po štyridsiatke ju najskôr zaskočilo, nevedela si predstaviť ako zvládne malé dieťa. "Nemala som nič, žiadnu strechu nad hlavu, pretĺkala som sa po prenájmoch, v jednom som dokonca tajila až do ôsmeho mesiaca tehotenstvo. Keď to ale prasklo, do večera som sa musela vysťahovať," spomína Andrea. Narýchlo si našla izbičku za dvesto eur mesačne, do ktorej si z pôrodnice priniesla aj svoje bábätko. Lenže z minimálnej materskej sa takéto bývanie jednoducho utiahnuť nedalo. Strach, že by skončila na ulici a malý v detskom domove, jej nedal spávať. "Šťastie sa nejakým prazvláštnym osudom zrazu ale naklonilo na moju stranu," potichu povie. Dostala sa do mestskej ubytovne, mraveniska všakovakých ľudských osudov, kde síce nie je príliš vľúdne prostredie, ale "mala som izbu s kúpeľňou, kuchynským kútom a pocit, že keď za sebou z tej erárnej chodby zavriem dvere, som doma! Aj s platbou to bolo znesiteľné, do osemdesiat eur mesačne. Jasné, že som už roky mala podanú žiadosť o sociálny byt, ale časom som prestala veriť, že aj na mňa príde rad."

Andrejko. Vznikol ako spomienka z letnej dovolenky. Podľa zdravotných záznamov už Andrea nemohla otehnotnieť. Romanca s cudzincom z Maroka však vyvrátila všetky lekárske tvrdenia. Bruško jej začalo rásť a ona ani na sekundu neváhala, či si dieťa nechať alebo nie. "Aj keď som sa vo svojom živote nie vždy správala podľa kresťaských pravidiel, od istého momentu si ich ctím a rozvíjajúci sa život by som nedokázala zabiť. Dieťa som brala ako Boží zázrak. A tak ako som s dieťaťom nerátala, tak o to viac, každučký deň, už šesť rokov a deväť mesiacov doslova žasnem, aké šťastie mám doma. Áno, Andrejko a viera v Boha ma držia nad vodou. Pre toho rozkošného drobca sa oplatí žiť," rozplýva sa nad svojim tretím synom 47 ročná Andrea. Otec malého s nimi nežije, sú v občasnom kontakte, ale na spoločný život to ani zďaleka nevyzerá. "Viem, že by nám to a nefungovalo, on sám nemá uprataný svoj život, nemala by som v ňom njakú oporu. S Andrejkom je nám dobre vo dvojici."

Tri eurá na hodinu: Z prvého, veľmi traumatizujúceho manželstva má už dvoch dospelých synov, ktorí majú svoj svet a Andrea je rada, že malého brata napokon začali akceptovať. Spomienky na manželstvo zhrnie výstižne: teror, alkohol, bitky, vyhrážky. Zlé, celé zlé, ale je to za mnou." Aj kvôli haprujúcemu vzťahu sa na chvíľu dala aj ona na krivé chodníčky, "hanbím sa za všetko, ale našla som cestu a som pyšná, že sa už na seba môžem priamo pozrieť do zrkadla."

Živila sa ako kuchárka, robila všelikde, v materskej škôlke, v menších reštauráciách. Dnes ukončuje dlhodobú péenku a teší sa znovu do práce. "Ako pri každej kuchárke, aj u mňa si to odniesol chrbát. Je zdeformovaný, už by som neobstála za hrncami celú šichtu. Rysuje sa mi práca na päť hodinový úväzok, stane sa zo mňa obyčajná umývačka riadu, ale no a čo. Neštítim sa žiadnej roboty. Zárobok - tri eurá na hodinu. Nijaký majland, ale ďakujem aj za to. Nejako vyžijeme. Ľudia sú na tom omnoho horšie než ja," skromne prízvukuje.

Po dieťati, byt: Áno, momentálne už funguje v rozprávke. Má zdravé a šikovné dieťa, prácu a od novembra aj jednoizbový byt. Andrea sa po rokoch dočkala!!! Ubytovni, na ktorú nedá dopustiť, dala po piatich rokoch zbohom. Presťahovala do vcelku veľkého jednoizbáku. Ktorý si pýta rekonštrukciu, najmä kúpeľňa, ale "toto je už ten najozajstnejší domov, o akom som už ani len nesnívala."

Urgentná rekonštrukcia elektriny, základná obnova stien a aspoň najzákladnejší nábytok – vyriešil to úver, ktorý spláca a zhtlne najväčšiu položku z jej príjmu. "Ale na jedlo mi stále niečo ostane, s Andrejkom nie sme nároční." Každú nedeľu zájdu do kostola, Andrea niekedy aj cez týždeň. Viera veľmi silne ovplyvňuje jej život a zmýšľanie a ona je presvedčená, že pomáhať druhým treba. I keď sám veľa nemáš, musíš sa vedieť podeliť. V jej byte už niekoľkokrát poskytla azyl nešťastným ženám, ktoré nemali kde skloniť hlavu, navyše mali pri sebe aj dieťa. Rovnako je presvedčená, že treba do aleluja vysvetľovať, že interrupcia je zabitím, lebo život začína počatím. A treba ho chrániť. Neprepadať beznádeji, že dieťa neuživím, bude len príťažou. "Sama som predsa príkladom toho, že osud sa dokáže nakloniť na ten priaznivejší smer. Či som šťastná? Panebože, konečne áno," presvedčene povie "polepšená" Andrea, ktorá sa teší na každý nový deň. Lebo každý deň má zmysel.