ako sme spoločne pomohli v roku 2008 

Jeden mesiac – jeden príbeh. Tak sme fungovali aj v roku 2008. Netvárime sa, že sme všetkých zachránili, definitívne vyriešili ich situáciu. Našim cieľom bolo a je nakopnúť ľudí z „našich príbehov“, poradiť im, povzbudiť, ale určite aj konkrétne pomôcť.
A to všetko sa darí vďaka spolupráci s Nota bene, s časopisom, ktorý číta veľmi veľa príjemných ľudí – ochotných prispieť na cudzí osud. Aj takto vyzerá úcta človeka k človeku. Väčšina našich hrdinov z príbehov sa do šlamastiky dostala nie vlastnou vinou, v drvivej väčšine išlo o vážne neliečiteľné diagnózy, ktoré do bodky zmenili život každej rodiny. Všetko sa točí okolo chorého, postihnutého, takže zdravé deti a členovia rodiny sú ochudobnení o mnoho vecí. Pretože jeden z rodičov je odkázaný na nízky opatrovateľský príspevok a ak ten druhý rodič nemôže zohnať prácu, prípadne ak sa rodičia aj kvôli chorobe dieťaťa rozviedli, peňazí je ako šafranu. Stačí, aby prišlo ročné zúčtovanie za elektrinu a dlhy sa začínajú kopiť...
Ďakujeme!

Okatý chlapček zvádzal aj v 2008 svoj boj s rakovinou obličky. Metastázy sa objavili na pľúcach, opäť nastúpili chemoterapie a neskutočne milý skromný Emčo potreboval na zabavenie počítač ako soľ. O svojej chorobe dokázal ohromne dospelácky rozprávať, až mrazilo, keď hovoril svojej mame, aby za ním neplakala, keby si ho anjeli do neba povolali. A že on nechce odísť najmä preto, aby svojim blízkym nespôsobil veľkú bolesť. Emanko chytil za srdce mnohých, preto sa mohol tešiť nielen z počítača, ale aj z DVD rekordéra a filmov a rozprávok, dostal aj playstation a okrem zaplatenia dlhu na elektrine a plyne sa podarilo zlikvidovať aj dlh v nebankovom subjekte.
» pôvodný príbeh - január 2008

Veľká Erika s malou Erikou. Aj tú skolila rakovina – leukémia. Dievčatko zo Žiliny malo za sebou dlhý pobyt v bystrickej aj bratislavskej nemocnici. Jej mama Erika žila so staršou dcérou v sociálnej ubytovni, ktorú však časom musela opustiť. O choré dievčatko sa v Bratislave starala náhradná rodina – občas si ju vzali k sebe domov na návštevu, kupovali jej plienky, hračky, oblečenie. Bohužiaľ, v tomto prípade došlo k situácii, ktorá nás zaskočila. Mama Erika sa ukázala ako nespoľahlivá klamárka, ktorá veľmi rýchlo otehotnela s ďalším mužom a jej záujem najmä o chorú Eriku iba hrala. Preto k realizácii zaplatenia prenájmu, aby nemuseli žiť v ubytovni nedošlo. Cez „bratislavskú rodinu“ sa prispelo Eričke na výbavu (plienky a hračky) a následne po komunikácii so sociálnym kurátorom bolo dievčatko umiestnené v detskom domove. Časť peňazí sa použila na zaplatenie dlhu v prípade Emanovej rodiny.
» pôvodný príbeh - február 2008

Aj jej mama sa volá Erika, no, v tomto prípade už išlo o stopercentnú mamu. Plnú lásky, starostlivosti a ochoty pracovať. Napriek tomu, že je rozvedená, dokázala sa zariadiť tak, aby na tri hodiny mohla dvakrát do týždňa upratovať vo firme a prilepšiť si trochou k opatrovateľskému príspevku. Jej dcéra Monika, prišla na svet predčasne, detská mozgová obrna sa po roku ukázala ako nezvratná a bohužiaľ, išlo o veľmi ťažký stupeň postihnutia. Mentálny aj telesný hendikep bol zjavný. Monika evidovala len obrysy, aj to nik nevie, do akej miery, nerozprávala, vydávala len zvuky, nedokázala nič. Len hľadieť na svet okolo seba. Cieľom zverejnenia príbehu bolo dopracovať sa ku kočíku so špeciálnou strieškou, aby mohla Erika chodiť s Monikou na vzduch a polohovateľná posteľ, ktorú poisťovňa celú nepreplácala. Všetko sa podarilo!
» pôvodný príbeh - marec 2008

Mal štrnásť a práve v deň našej návštevy dostal darček – invalidný vozík. Hoci Michal ešte prešiel kostrbato pár krokov po svojich, aj on vedel, že vozík je nevyhnutnosť, s ktorou sa pri diagnóze – svalová dystrofia – treba zmieriť. Mišo mal rád počítače, ohybnosť rúk bola ešte dobrá, zvládal „lietať“ myšou po monitore. O chorobe tento sympatický chalan hovoriť nechcel a nechcel ani počúvať reči o nutnej polohovateľnej posteli. Všetko sa mu zdalo také nereálne! Veď jeho rovesníci snívajú o korčuliach, lyžiach a on? Napriek tomu jeho mama vie, že pri tejto chorobe treba uvažovať dopredu a byť pripravený na všetko. Preto celý príspevok išiel na práve spomínanú posteľ.
» pôvodný príbeh - apríl 2008

Sebastiánko je vlastne „kolegom“ Michala. Tiež svalová dystrofia, ibaže oveľa skôr. Mal sedem mesiacov, keď mu ju stanovili. Rodičom sa zrútil svet a po precitnutí sa rozhodli konať. Zháňali informácie, liečiteľov, kliniky. A narazili na vstrekovanie kmeňových buniek do chrbtice na Kryme. Navštívili jednu rodinu zo Slovenska, ktorej chlapček vstrekovanie absolvoval a keď na vlastné oči videli zlepšenie, bez váhania sa rozhodli napísať na Krym... Veľmi drahú kúru si dojednali, treba len zohnať peniaze. Peniaze, ktoré dostali išli práve na vysnívanú kúru.
» pôvodný príbeh - máj 2008

Išlo naozaj o jedenásťročné Downovo slniečko. Napriek hendikepu, Gabika dokázala rozosmiať celú početnú rodinu. Preslávené je najmä jej číslo s vyplazeným jazykom, ktorý má Gabi, tak ako mnoho „Downov“, dlhočizný. Dievčatko malo vážne problémy s chôdzou, do školy ju mama nosievala na chrbte(!) a v zime ako zvieratko ju naložila do káričky a poďho na vyučovanie. Nedôstojné, smutné... Gabi sme obšťastnili počítačom, DVD prehrávačom, zdravá sestrička dostala korčule a rodičia peniažky na kúpu škodovky, ktorá bola potrebná najmä pre Gabi do školy.
» pôvodný príbeh - jún 2008

Zdedil chorobu po otcovi. Už počas tehotenstva mama Veronika vedela, že je to vabank. Buď príde na svet zdravý ako buk, alebo chorý ako ocko. Vyhralo to druhé. Neurofibromatóza. Zjednodušene – rast nádorov po celom tele – zhubných aj nezhubných. Všetko sa začína najskôr len kávovými fliačikmi na koži... V čase našej návštevy ich Janko už mal. Neliečiteľná diagnóza, relatívne ojedinelá. Aj preto je na Slovensku malá šanca dostať sa ku kompetentnému lekárovi. Z Veroniky sa vďaka sústavnému študovaniu na internete stala polovičná doktorka a svoju nádej obracala na kliniku vo Francúzsku. Lenže tam poisťovňa pobyt neuhradí... Okrem toho Jankovi kupovali drahé vitamíny, ktoré aspoň trošičku spomaľovali progres choroby. Rodina trikrát obrátila v dlani korunu, kým ju použili. Okrem príspevku na vitamíny, dostali aj peniaze na bežné žitie. Na jedlo, plienky a hračky.
» pôvodný príbeh - júl 2008

Dokázal sa ešte sám napiť, udržať pohár v ruke, zaprieť sa do rúk a opatrne sa prehupnúť z postele na kreslo. Chrbtica ešte tak držala, ale pri dystrofii Duschenovho typu bolo jasné, že progres je neudržateľný a jedného dňa Maroš proste zaľahne. Chlapec neplače nad osudom, slza mu vypadla iba pri bolesti, ktorú občas pri chrbte zacítil. S pokorou prijímal svoj osud a tešil sa na jediné. Notebook, ktorý by mu spríjemnil chorý deň. Dostal ho a starostlivá mama Ruženka okrem iného dostala drevo na zimu a peniaze na vyplatenie dlhu za elektrinu.
» pôvodný príbeh - august 2008

Vlastné deti im s manželom neboli dopriate, napokon im však zverili od pestúnskej starostlivosti dvoch chlapcov. Ich otcom bol brat Vierkinho manžela. Komplikované? Sú aj horšie veci. Ako fakt, že šťastná Vierka s milovaným Ferkom si nemohla užívať rodičovskej lásky dlho. Manžel jej nečakane a rýchlo umrel a ona ostala sama na dvoch rozkošných bratov. Ďodíka a Ivanka. Starala sa ešte o vyše osemdesiatročnú svokru. Prácu si v zapadnutej dedine na východnom Slovensku nevedela nájsť, navyše od svokry už nadlho odchádzať nemohla. Chlapci dostali počítač a za získané peniažky im Vierka zariadila detskú izbu. To bol jej sen!
» pôvodný príbeh - september 2008

Oslepol v mladosti, ženil sa bez zraku, svoju Ivetu nikdy nevidel, rovnako ako ani trio svojich krásnych dcér. Spoločenský Vlado lamentoval nad chorými očami. Ako murár by si totiž vedel poriadne zarobiť, ale ako tvrdí, „slepý človek nemá šancu. Najmä, ak žije v Bohom zabudnutej dedine.“ Pôvodný účel pomoci bolo dopracovať sa k staršiemu autu, ale napokon v dome praskol kotol, trebalo akútne kúpiť nový. Peniaze sa použili tam a ešte sa vyplatil dlh plynárňam.
» pôvodný príbeh - október 2008

Boli sme ich poslednou návštevou pred smrťou mamy Katky. Podľahla rakovine dva týždne po našom odchode. A tak veľmi si verila, že to zvládne. Hoci sa zvíjala v bolestiach, plánovala novú kuchyňu v prízemí domu, v lete opekačku na dvore... Ostali po nej smutné deti, obetavý manžel a okrem práčky, ktorá mala byť pre gazdinú Katku a hračiek pre deti sa peniaze použili na zavedenie vody domu, ale aj na pohreb milovanej Katky.
» pôvodný príbeh - november 2008

Budúca školáčka žila u starých rodičov so svojou maličkou mamkou. Už dávno ju prerástla. Mamka totiž bola trpasličieho vzrastu, ale Mariánka, našťastie, rástla ako z vody. Za svoju mamku sa nehanbila, ľúbila ju najviac na svete. Lenže choroba jej ju napokon vzala. A Marianka ostala s babkou a dedkom, ktorí sa ocitli v nezávideniahodnej situácii. O ich vnučku sa totiž po rokoch prihlásil biologický otec, ktorý zrazu začal mať o malú záujem. Ako žila malá predtým, o to sa nezaujímal. Babka sa okrem pohrebných nákladov, začala boriť s poplatkami za právnika. Mariánka dostala milovaných koníkov a ustráchaná starká peniaze na advokáta.
» pôvodný príbeh - december 2008

Aktuálny príbeh:
Úkaz Tomáš

Chcem pomôcť

Pri každom príbehu - pokiaľ je tento príbeh aktuálny - je uvedená možnosť pomoci, v prípade finančných darov aj heslo prostredníctvom ktorého, je možné poukázať na číslo účtu IBAN SK853100 0000 004040218205 prostriedky pre konkrétny príbeh. Ak heslo neuvediete, vyzbierané peniaze sú darované na aktuálny príbeh. Naša pomoc je však vždy výlučne adresná a konkrétna.

Aktuálny príbeh:
Zázrak menom Katka

Nota bene

V spolupráci s časopisom Nota bene prinášame každý mesiac konkrétny príbeh ľudí, ktorí sa nie vlastnou vinou ocitli v ťažkej situácii.